Maťo Ďurinda (52): Hanbil som sa spievať!

Keď sa povie čunder, každý si predstaví sedenie pri ohni, opekanie, smiech a spev. Výlety do prírody má rád i líder skupiny Tublatanka Maťo Ďurinda, no v mladosti paradoxne uprednostňoval palicu so špekáčikom než spev.

Dnes Maťa teší, keď môže svojim fanúšikom zaspievať, oni sa na koncertoch chytajú a pospevujú si s ním. V minulosti to tak ale nebolo.

"V časoch čundrov som rád sedel pri ohni, v spoločnosti priateľov, v dobrej nálade, no nehrával som. Mal som trému. Bol som mladý," spomína dnes spevák.

"Všetci hrali na španielach a pamätali si množstvo textov. Niektorí si pomáhali spevníkmi, iní ich vedeli naspamäť. Závidel som im. Vravel som si, kedy ja budem toľko vedieť," rozjíma Maťo.

Zvyklosti čundrov

Paradoxne, dnes sa jeho piesne učia na gitarách hrať mladí a Maťo si medzičasom vstúpil do svedomia. Dnes si pamätá ešte viac piesní ako tí trampi, s ktorými sedával pri ohni.

"Na čundroch sa mi páčili i tie zvyky. Napríklad to, že sa nesmelo pľuť do ohňa," opísuje.

Na tie časy naozaj rád spomína. Veď si pamätá i svoju výbavu. "Mal som vojenskú čiapku, kanady, starý prešivák a ešus. Lyžicu som mal vždy zabodnutú v kanadách, veď to bola najväčšia frajerina," rozjíma Maťo.