Štátne pocty, smútok a zdržanlivé celebrity. TAKTO vyzerala uplakaná sobota v Česku

Hoci sa zádušná omša za Karla Gotta, ktorý zomrel 1. októbra v spánku po ťažkej chorobe, začínala v sobotu až o 11. hodine, chrám sv. Víta sa začal plniť pozvanými hosťami, priateľmi a rodinou maestra už po deviatej.

Jedno mala väčšina hostí spoločné - v tento smútočný deň nechceli poskytovať rozhovory médiám. Nečudo, slnečná októbrová sobota patrila naposledy nesmrteľnej legende. 

+27 fotiek

Omša za Karla Gotta

Výnimku spravili pre TV JOJ tri osobnosti šoubiznisu. Herec Pavel Zedníček, speváčka Leona Machálková a frontman kapely Olympic, Petr Janda.

​"Na Karla mám krásne spomienky, a keď ho začujem, budem si s ním spievať," povedal v povznesenej nálade Zedníček. Leona Machálková ale mala čo robiť, aby sa jej smútkom nezlomil hlas. "Je neuveriteľné, že keď ten človek odíde, tak si uvedomíte, koľko lásky k nemu je v nás všetkých. Bude nám veľmi chýbať, pre náš všetkých milujúcich fanúšikov, a sú nás milióny, bude ten človek žiť ďalej," povedala s trasúcim sa hlasom muzikálová speváčka. "Bola to ikona, ktorá sa narodí, odhadujem, tak raz za sto, tristo, päťsto rokov," povedal stručne a jasne líder Olympicu.

Prečítajte si tiež

NAŽIVO: Posledné zbohom velikánovi. Veľkolepá omša za Karla Gotta sa začala

​Česko sa ponorilo do štátneho smútku. Všade visia čierne zástavy, vlajky sú na pol žrde, niekde sa drží minúta ticha a rušia sa kultúrne akcie. Na nádvorí Pražského hradu sa zhromaždili stovky ľudí, aby v bezprostrednej blízkosti katedrály sv. Víta, kde sa konala zádušná omša, sledovali dianie za jej múrmi na veľkoplošnej obrazovke.

+68 fotiek

Maestro Karel Gott

​"Môžem povedať, že to bolo niečo také prekrásne, také citlivé, malo to toľko úžasných momentov," rozcítila sa Machálková. Pripojil sa aj Petr Janda: "Bolo to krásne, boli tak niektoré príhovory, ktoré ma vzali úplne za srdce". "Keď na konci zaspieval Karel, tak nám tiekli slzy," povedal Zedníček nahlas to, čo zažívali tisíce ľudí sledujúcich priamy prenos z omše.

Po poslednom požehnaní pohrebný voz opustil Pražský hrad a ľudia dopriali Karlovi naposledy to, čo mal tak rád - dlhý, úprimný a vďačný potlesk.