Výročie smrti Hujera Václava Lohniského: Ľahol si do snehu a zomrel

Za celý život dostal len jednu hlavnú úlohu, ale jeho vedľajšie postavy sa zapísali do dejín českého filmu zlatým písmom. Šplhúň Hujer (Marečku, podejte mi pero), Smrťák (Dařbuján a Pandrhola) či Dr. Chocholoušek (Jáchyme, hoď ho do stroje) urobili Václava Lohniského († 59), od ktorého smrti uplynulo 36 rokov, nesmrteľným.

Telo však Lohniského, herca a režiséra, ktorý mal byť pôvodne podľa želania rodičov kňazom, zradilo v nedožitých šesťdesiatich rokoch.

Osudný sa mu stal tretí infarkt, natoľko masívny, že mu nebolo pomoci. Priamym svedkom hercovej smrti na vrcholku zasneženého kopca v Jilemnici sa stal Zdeněk Troška.

"Robil som asistenta réžie Věre Plívovej-Šimkovej na filme Krakonoš a lyžníci. S pánom Lohniským sme si na nakrúcaní padli do noty, a dokonca sme spolu hovorili o tom, že ho obsadím do svojho pripravovaného filmu," spomína Troška s tým, že herec sa zdal natoľko v kondícii, že by jeho blížiaci sa koniec nikto neočakával.

Naposledy sa Lohniský pred kameru zimného filmu pre deti postavil 18. februára 1980. Mal nakrúcať záber, kedy z vrcholku kopca zíde na lyžiach do údolia.

archív blesk.cz

"Išli sme spolu na vrchol, on si niesol lyže a ja som sa snažil sprevádzkovať nefunkčnú vysielačku. Ešte som mu hovoril, nech na mňa počká, že mu lyže vezmem," prezradil dnes slávny režisér.

"Zrazu vidím, že si pán Lohniský ľahol do snehu. Povedal som mu, že to nie je vhodné miesto pre odpočinok, ale hneď som spoznal, že niečo nie je v poriadku. Pretočili sa mu bielka očí.

blesk.cz

Lekári nám povedali, že by už mu nebolo pomoci, ani keby s nami na kopci bol zdravotník," dodáva Troška, ktorému kvôli nefunkčnej vysielačke chvíľu trvalo, než k hercovi zavolal pomoc.