Harry opäť útočí! Obvinil rodinu, v TEJTO ťažkej situácii mu nikto nepomohol!
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Najväčším projektom princa Harryho (38) sú nepochybne Invictus Game, teda Hry neporazených, ktoré sa po prvýkrát uskutočnili v Londýne roku 2014. Tento nápad sa zrodil v jeho hlave rok predtým, keď sa zúčastnil na Warrior Games v USA a uvidel ako môže pomôcť šport pri zotavovaní zranených príslušníkov armády. On si dal za cieľ navyše aj vytvorenie širšieho porozumenia a rešpektu voči zraneným, chorým či inak traumatizovaným vojakom. Slovo Invictus znamená neporazený a má symbolizovať ich bojového ducha a húževnatosť. O tom všetkom, ako aj vlastných traumách je aj Harryho nový dokument Netflixu Heart Of Invictus, teda Srdce neporazeného.
Princ Harry
Na svoj projekt Invictus Game je princ Harry patrične hrdý. Netflix mu dal v rámci mnohomiliónovej zmluvy možnosť o ňon porozprávať prostredníctvom dokumentu, ktorý sa začal nakrúcať už vlani, keď sa spolu s manželkou Meghan zúčastnili týchto hier v Haagu. V prvej časti dokumentu hovoril o svojom zranení na duši po tom, čo mu zomrela mama, keď mal iba dvanásť rokov a nastupujúcu pubertu. "Strata mamy v tak mladom veku, traumu, ktorú som mal, som si nikdy poriadne neuvedomoval. Nikdy sa o tom doma poriadne nehovorilo. Ako veľa iných vrstovníkov som potlačil svoje emócie," začal svoju spoveď naznačujúc, že smutná téma bola v kráľovskej rodine tabu.
Zlom v jeho živote nastal až potom, keď sa zúčastnil bojovej misie v Afganistane. Namiesto toho, aby ho to zocelilo, bol v šoku z množstva mŕtvych a zranených vojakov a poznamenalo to jeho psychiku. "Spúšťačom pre mňa bol návrat z Afghanistanu. Začali sa objavovať veci z roku 1997, keď som mal 12 rokov. Naraz začalo všetko syčať, a ja som sa odrážal od stien, premýšľal som, čo sa to deje. Zrazu som cítil všetko, namiesto toho, aby som bol otupený," opísal svoje pocity. Nebol by to ale zrejme Harry, keby nehľadal vinu aj vo svojej kráľovskej rodine.
Harry zažil v službe ťažké chvíle:
"Najväčším bojom pre mňa bolo, že mi nikto z môjho okolia nedokázal poriadne pomôcť. Nemal som takú podpornú štruktúru, žiadnu sieť ani odbornú radu, aby som zistil, čo sa so mnou vlastne deje. Bohužiaľ, ako väčšina z nás, som prvýkrát naozaj uvažoval o terapii. Keď ležíte na podlahe v polohe plodu a prajete si, aby ste sa s niektorými z týchto vecí vysporiadali čo najskôr. A to je to, čo som chcel naozaj zmeniť," spomínal na chvíle, keď bol tak zmätený, že nevidel inú cestu ako sa z toho dostať, ako terapiu pod vedením odborníkov.
Akosi pritom zabudol dodať, že ho mal brat William vraj priamo podporovať, aby šiel za psychológom. Spolu s Kate sa venujú aj charite v prospech duševného zdravia a vyzývajú ľudí, aby sa o neho starali. No Harry takú spomienku zrejme nemá, a tak jeho rodina vyšla z jeho spomienok opäť ako chladná a neempatická. Len či mu ešte niekto verí.