Influenceri spred 50 rokov? Dídžeji bol králi, no TAKÉTO absurdity zažívali!

Dnes stačí jediný klik a už si človek môže vypočuť hudbu, akú len chce. Ťažko si predstaviť, že to nebola vždy samozrejmosť. Len pár bolo vyvolených, ktorí mali dobrú hudbu "pod palcom" - dídžeji z diskoték.

Keď ste si počas totality chceli vypočuť dobrú hudbu, museli ste ísť na diskotéku - najčastejšie vysokoškolskú, ktoré boli štátom povolené. Tam mali dídžeji odvahu zahrať aj vtedy nepovolenú hudbu zo západu. Lenže na to, aby sa k nej dostali, museli byť tak trochu kšeftári, občas i vynaliezaví pašeráci. Na to všetko zlé, ale aj úsmevné a dobré si naši prví dídžeji zaspomínali v novej knihe.

V bývalom Československu si povolanie "diskdžokej" začalo písať pár šťastných zhruba pred 50 rokmi. Patrili medzi vyvolených, mali obdiv, uznanie a pokojne by sa dalo ich nazývať vtedajšími "influencermi". "Bola to veľmi pekná doba, často na hrane zákona," spomína s nostalgiou stále aktívny dídžej Tibor Apa Egry.

Čo všetko zažívali sa rozhodol Egry aj s kolegami Števom Rybárom a Erikom Horváthom zvečniť v knihe s názvom DJ.sk. Napríklad si zaspomínali aj na to, koľko úradov museli obehať, aby za bývalého režimu dostali povolenie. Jednou z mnohých absurdít bol akýsi test s neraz skutočne nepochopiteľnými otázkami. "Napríklad z akého jazyka pochádza slovo hydrant," prezradil Juraj Čurný, krstný otec knihy. Dídžej Tibor Apa Egry pridal ďalšiu absurdnú otázku: "Je zvislé vodorovné značenie okresu Košice pred alebo za pomníkom na Dargove".

Jedno rádio, jedna televízia, žiadny internet, zatvorené hranice a ešte aj ostrá kontrola - pekelné podmienky na prístup k hudbe "zo západu". "Nosili nám to kamionisti, športovci, tí, ktorí dostali výjazdovú doložku..," zaspomínal si Egry a pridal aj ďalšie pikošky, ktorých je plná kniha, akú Slovensko ešte nevidelo.