Starí páni sú späť! Metallica to po druhýkrát naplno rozpálila so symfonikmi!

Nie je úplne jasné, akú motiváciu mala Metallica na nahranie druhého živáku so symfonickým orchestrom, no v každom prípade toto dielo urobilo fanúšikom radosť. A radosť je presne emócia, ktorou možno S&M 2 charakterizovať. Tí, ktorí nestihli v októbri 2019 celosvetovú premiéru vo vybraných kinách, nemusia byť smutní. Koncom augusta 2020 sa nahrávka dostala na pulty predajní. Na výber sú CD, DVD, vinyl či blu-ray.

V roku 1999 skladateľ a dirigent Michael Kamen, ocenený niekoľkými Oscarmi, Zlatými glóbusmi či cenami Emmy napísal pre symfonický orchester aranžmány k skladbám Metallicy. Nahrávka S&M with Michael Kamen conducting San Francisco symphony orchestra si podmanila milióny fanúšikov na celom svete. A to nielen metalových.

Po dvoch dekádach sa Metallica k úspechu so symfonikmi vracia opäť. Žiaľ, už bez Michaela Kamena (†2003). Dirigentskej paličky sa tentoraz chopili Edwin Outwater a Michael Tilson Thomas, ktorý je zároveň riaditeľom San Francisco symphony. Ďalšiu personálnu zmenu fanúšikovia Metallicy už tušia. V roku 1999 stál za bassgitarou Jason Newsted, no v roku 2003 ho v skupine vystriedal Robert Trujillo.

Minulý rok bola kapela nútená zrušiť turné:

Napriek tomu, že na S&M 2 sa nachádza až 11 totožných skladieb, ako na S&M, divák sa pri pozeraní DVD nudiť určite nebude. Skupina i orchester pôsobia veľmi homogénne, akoby vždy patrili k sebe. Súhru umocňujú individuality. Nielen Hetfield, Ulrich, Trujillo, Hammett, ale aj dirigenti Outwater a Tilson Thomas. Platí to aj o radových hráčoch orchestra. Na všetkých vidieť úprimnú radosť z hry, ktorú pozorný divák ocení.

Záznam je vyhotovený z dvoch koncertov v Chase Center v San Franciscu 6. a 8. septembra 2019. Metallica je v aréne, uprostred ktorej sú bicie, srdce skupiny. Okolo nich traja hráči na gitary a symfonický orchester. Kruh. Nad „kotlom“ visia kruhové objekty na ktorých je počas koncertu premietaná projekcia. Miestami rovnaká, ako pri poslednom turné.

​Koncert začína osvedčeným Morriconeho „otvárakom“ The Ecstasy of Gold, nasleduje inštrumentálka The Call of Ktullu a vzápätí divákov vyhecuje For Whom the Bell Tolls. V prvej časti vystúpenia Metallica zaraďuje do setlistu aj tri skladby z poslednej štúdiovej nahrávky Hardwired... to Self-Destruct (2016). Konkrétne Confusion, Moth Into Flame a Halo in Fire. Pre mňa osobne je však vrcholom prvej polovice skladba The Outlaw Torn. Prvú časť orchester diriguje Edwin Outwater. Človek má niekedy pocit, že je dlhé roky súčasťou Metallicy.

Druhú časť otvára symfonický orchester s dirigentom Michaelom Tilson Thomasom, skladbami od Prokofieva a Mosolova. Pri The Iron Foundry, Opus 19 hrá Metallica iba „druhé husle“. Je to nezvyčajné, no veľmi pôsobivé pozerať sa na rockové hviezdy hrajúce „klasiku“. Spojenie metalovej hudby a symfonického orchestra jednoducho funguje geniálne. Dokazuje to aj The Unforgiven III , ktorú odspieval Hetfield „iba“ v sprievode sanfranciského orchestra bez Hammetta, Ulricha a Trujilla. Po tomto okamihu opäť riadi orchester Edwin Outwater.

Ďalším silným okamihom bola skladba Anesthesia - Pulling Teeth v podaní Scota Pingela, hráča na basu a Larsa Ulricha. Je to pocta pre Cliffa Burtona, bývalého basgitaristu skupiny, ktorý tragicky zahynul v roku 1986. Divák v takýchto chvíľach prežíva silné emócie. Metallica nemôže vynechať najväčšie hity, „povinnými jazdami“ dostala divákov opäť do varu. Atmosféra koncertu je skutočne jedinečná, energia na diváka „padá“ pri každom počúvaní či pozeraní. Finále je naozaj skvostné: Wherever I May Roam, One, Master of Puppets, Nothing Elste Matters a Enter Sandman. Čo poviete, urobíte si radosť?