Sfilmovala vlastný príbeh o nevyliečiteľnom nádore. Lekári jej dávali 3 mesiace, TOTO je skutočnosť!

Známa režisérka nakrútila film podľa skutočnej udalosti. Snímka rozpráva príbeh o rakovine, ktorú sama prežila. Pre mnohých sú podobné spomienky a vŕtanie sa v trpkých skúsenostiach bolestné, pre iných je to očista.

Film Nádej bol inšpirovaný skutočným životom nórskej režisérky Marie Sødahl. Snímka získala cenu Europe Cinemas Label na ostatnom 70. ročníku známeho medzinárodného filmového festivalu Berlinale a má mimoriadne vysoké hodnotenie aj medzi divákmi. Exkluzívne pre televíziu JOJ poskytla režisérka videorozhovor. 

Samotné rozprávanie príbehu o rakovine je náročné, no ešte ťažšie musí byť rozprávať o vlastných skúsenostiach s touto ťažkou chorobou. Maria Sødahl sa na režisérsku stoličku vrátila po dlhej, 9-ročnej odmlke. "V skutočnosti som tento film nechcela robiť, nechcela som rozprávať tento príbeh. Keď mi povedali, že môžem ďalej žiť potom, ako mi pred 9 rokmi diagnostikovali lekári deň pred Vianocami, že mám nevyliečiteľný nádor, trvalo mi roky, kým som sa dala dokopy," hovorí úprimne 54-ročná režisérka.

Pozrite si upútavku na film Nádej:

"Priatelia ma povzbudili, žeby som mala povedať svoj vlastný príbeh. Najprv som bola proti tejto myšlienke, ale nakoniec som to spravila. Musela som nájsť etický spôsob, ako tento príbeh rozvinúť a získať súhlas od rodiny a priateľov," priznáva, ako vyzerali momenty, keď sa rozhodla myšlienku na sfilmovanie vlastného príbehu zrealizovať.

Film sa odohráva počas 11 dní medzi Vianocami a Novým rokom a na plátne sa toho stalo veľmi veľa, otázka je, či to tak bolo aj v skutočnosti. "Stopercentne celý priebeh choroby, Vianoce, manželstvo, narodeniny a tak ďalej, bol taký, ako sa stal vo filme a všetky emócie boli skoro také isté. Musela som ostať blízko reality a neodsudzovať, či neskrývať svoje vlastné skúsenosti, aby som zachytila surovosť emócií. Myslím, že hlavným príbehom je ale príbeh lásky, ktorý prekonáva ten medicínsky príbeh," hovorí režisérka o porovnaní reality s filmom.

Manžel režisérky jej pomáhal s tvorbou príbehu, aj s faktami, rozhovory sa odohrali aj deťmi: "Preberali sme momenty z filmu a to, ako si ony spomínali na moje vlastné správanie. Bolo zvláštne, ako si každý z nich pamätal rôzne udalosti, ale svojím spôsobom som im pre tento film ukradla spomienky". Hlavný mužskú postavu, hviezdneho švédskeho herca Stellana Skarsgårda, mala vybraného už dávno vopred, na herečku sa konal konkurz a výberom je absolútne nadšená. Režisérka by chcela, aby ľudia prežili pri filme silné emócie a azda sa pozreli aj na svoje vlastné životy a emócie.