Habera sa radoval z bronzových hokejistov, no potom TO uvidel a totálne mu praskli nervy!
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Pavol Habera patrí medzi milovníkov športu a rozhodne prežíval aj olympiádu. Našim "národným" športom je určite hokej, keď sa počas veľkých turnajov stávajú všetci expertmi a trénermi a po víťazstve sa dokáže radovať snáď aj očkovaný s neočkovaným po boku, ako sa aktuálne opäť ukázalo po zisku bronzovej medaily na olympiáde. A Paľo sa radoval tiež.
Pavol Habera
Eufória, ktorá ovládla Slovensko po zisku bronzovej medaily našich hokejistov na olympiáde v Pekingu nemá konca a dá sa povedať, že olympijský bronz je pomaly ako zlato na majstrovstvách - obrovský úspech. V utorok sa opät zaplnilo Námestie SNP v Bratislave, čo sa len tak niekomu nepodarí - hokejistom ale vždy.
Pavol Habera tam síce nebol, ale to, čo sa dialo v Bratislave, keď od zimného štadióna lemovali fanúšikovia trasu vyhliadkového autobusu s hokejistami až po Námestie SNP, sa k nemu, samozrejme, dostalo. No nedá sa povedať, žeby mu to práve zlepšilo náladu.
Paľo by rád opäť koncertoval, ako na turné pred pandémiou:
Niežeby našim bronzovým chlapcom túto slávu nedoprial, skôr sa len opýtal oprávnenú otázku, ktorá skrsla asi každému kritickému človeku. "Práve som urobil túto fotku z obrazovky. Užite si všetci oslavy našich hokejistov! Ale ja sa chcem opýtať niečo iné - znamená tento záber to, že už aj my hudobníci môžeme zase konečne pracovať a hrať?? A že kultúra sa definitívne otvorila? Alebo toto je po pápežovi iba ďalšia výnimka?? A že spevom sa nákaza šíri viac a iné kydy?" pýtal sa Paľo celkom oprávnene úplne elementárne otázky.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako je zrejmé aj z komentárov, veľmi podobne to vidia azda všetci, keď sa mnohí už strácajú v opatreniach a ich logickosti. Srdiečko si vyslúžil aj od Dominiky Kavaschovej či Barbory Ďurovčíkovej a mnoho ďalších súhlasilo aj v komentároch. Azda jediné, čo môže trochu obmäkčiť hnev umelcov, ktorí sa skutočne môžu cítiť diskriminovaní, je prísľub, že od marca sa všetko ruší a mali by sme opäť žiť v rámci možností slobodne.