Roky k sebe patrili, teraz Laco Lučenič odmieta uveriť, že o Mekyho prišiel: Nie som schopný to prijať!

Smutná udalosť z posledných dní, keď odišla z hudobného sveta na večnosť ďalšia výnimočná osobnosť, Miroslav "Meky" Žbirka († 69), zasiahla aj mnohých jeho blízkych spolupracovníkov. Jedným z najvýznamnejších, a roky aj jeho najbližších, bol hudobník Laco Lučenič (68). Ešte stále sa nedokáže zmieriť s myšlienkou, že o Mekym by už mal hovoriť v minulom čase.

Počas rozhovoru v podcaste Blesku bolo cítiť, že muzikant Laco Lučenič len veľmi ťažko prijíma fakt, že jeho kamarát a rovesník Meky tu už nie je. Na svojho blízkeho priateľa spomína s nostalgiou. Šesťdesiate roky minulého storočia boli snáď po každej stránke zlatou érou ľudstva. V Československu došlo k uvoľňovaniu napätia medzi dvomi hlavnými svetovými politickými systémami. Mnohí mladí ľudia z našej republiky sa rozbehli do celého sveta zbierať skúsenosti, no aj smerom k nám zrazu akosi voľnejšie prúdila zo "západu" móda, ale aj kultúra, vrátane muziky.

+19 fotiek

Meky Žbirka

Práve vtedy, konkrétne v roku 1967, sa po prvýkrát stretol Laco Lučenič s Mirom Žbirkom. "Bolo to, samozrejme, cez hudbu. Bol to začiatok výborných časov, ktoré sú dnes neuveriteľné. Vtedy sa totiž darilo zohnať všetko, o čom sme vedeli, že sme chceli. Vždy sa k tej hudbe dalo dostať. A tak som sa cez spoločného priateľa dostal k Mekymu. Povedal mi, že pozná jedného chalana, ktorý je napoly Angličan a veľmi dobre spieva a má hromadu dobrých vecí," spomína Laco a dodáva, že po krátkom čase sa stretli a vymenili si nahrávky.

Meky a Laco bok po boku v jednej z mnohých piesní:

V rozhovore pre Lightning Podcast hneď na začiatku rozhovoru Lučenič pripomenul, že doteraz nevie prijať, že tu už jeho priateľ nie je. "Do tohto momentu nie som schopný prijať fakt, ktorý nás všetkých zasiahol. Veľmi súcitím s jeho najbližšími. Musí to byť pre nich veľmi, veľmi ťažké. Hovorím to preto, lebo možno aj tento rozhovor bude ovplyvnený tým, že doteraz nie som schopný to prijať ako fakt," zveril sa sú smútkom v hlase známy hudobník a zaspomínal si na zosnulého kamaráta. Žbirka ho pozitívne ovplyvnil najmä svojou dôslednosťou. Po ich prvom kontakte v roku 1967 sa stretávali ako hudobníci na rôznych podujatiach. "Na Mekym sa mi páčil jeho beatlesovský esprit, ktorý znel v tej dobe v tejto krajine úplne exoticky. Všetci ľudia mali hudbu radi, ale len málokto ju cítil takým spôsobom," spomenul jedinečnosť Mira Žbirku.

Lučenič odohral za ostatný rok sériu koncertov s kapelou Slobodná Európa:

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Laco Lucenic (@luceniclaco)

Pár rokov spolu účinkovali v Moduse s kapelníkom Jankom Lehotským a speváčkou Marikou Gombitovou. V roku 1980 spoločne z kapely odišli a vrhli sa do nového projektu. Laco založil skupinu Limit a produkoval Mekyho hudbu. Lučenič vniesol do hudby Mekyho nový zvuk inšpirovaný skupinami zo západu. Ich nahrávky sa vyznačovali na tú dobu vynikajúcim zvukom. On sám najviac oceňuje albumy Nemoderný chalan a Chlapec z ulice. Obaja sledovali so záujmom, ako sa hudba vyvíja v zahraničí, a snažili sa ísť v podobnom štýle, pričom aj experimentovali. Meky ale dvíhal varovne "anglický prst", ako ho nazval Laco, aby nepreháňali a raz preto neznela ich hudba smiešne. "On sám bol vždy ochotný experimentovať, a to ho tiež dosť odlišuje od našich spevákov. Bol ale zároveň hodne opatrný, aby nezašiel príliš ďaleko," spomína Lučenič. Ale nikdy sa nebáli nezvyčajných zvukov. Keď si u Mekyho objednal konkrétne " mašinky", ktoré vydávali požadovaný zvuk, Meky ich vždy dokázal zohnať. Ich spolupráca skončila v deväťdesiatych rokoch pre nezhody vo viacerých smeroch, no po rokoch k sebe našli opäť cestu ako priatelia a dokonca mali aj isté plány do budúcnosti. To už ale ostane navždy nevypovedané.