ROZHOVOR s členmi legendárnej skupiny: Oceán na novej vlne

Skupina Oceán bola kedysi fenoménom pre masy tínedžerov žijúcich v bývalom Československu. Petr Muk, Petr Kučera, Jan Vozáry a Dušan Vozáry sa stali ikonami. Ich fanúšikovia tvorili špecifickú depešácku subkultúru. Po projekte Shalom a odchode Petra Muka na sólovú dráhu sa zvyšní členovia snažili o reštart márne.

Želaný návrat ohlásili až po spevákovej smrti. V roku 2016 im vyšiel album „Ve smíru“ a už pripravujú ďalšie novinky. Napriek tomu, že ide vlastne o „najmenší oceán“ na svete, pre verných fanúšikov je stále svetový. S členmi skupiny Oceán sa zhováral Miroslav Demín.

Skupina Oceán sa rozpadla pred štvrťstoročím. V čase, keď sa delila spoločná Česko – Slovenská republika. Po 25 rokoch ste vydali album Ve smíru (2016).  Čo môže mať aj v tomto kontexte ďalší význam. Ako prijali váš comeback fanúšikovia v Česku a ako na Slovensku? Bol v tom rozdiel?

Petr Kučera: Trochu áno. Keď kapela vymení frontmana, tak je to vždy veľká zmena a nie všetci fanúšikovia to príjmu rovnako. Myslím si, že sa prejavilo iné cítenie slovenských fanúšikov. Žijú viac súčasnosťou. Nie sú natoľko viazaní minulosťou, a najmä faktom, že predtým tu bol Petr (Muk) a teraz nie je.

Musichall.cz

​V roku 2011 ste vydali live nahrávku Oceán v ROXY už s Jitkou Charvátovou. Trvalo niekoľko rokov, kým  ste sa vyprofilovali do súčasnej zostavy a vydali štúdiový album. Namiesto Dušana Vozáryho sa na pódium postavil  Petr Hons. Je už táto zostava definitívna?

Petr Kučera: Dušan to vzdal dobrovoľne, odišiel v mieri. Žiadne spory medzi nami neboli. Petr Hons bola potom logická voľba. Odľahčene sme tomu hovorili, že prichádza k „šalomizácii“ Oceánu. Petr Hons hral totiž v skupine Shalom, čo bol vlastne projekt Petra Muka. Musela teda nastať správna konštalácia. 

Bolo ťažké nájsť kontinuitu s pôvodnou hudobnou tvorbou Oceánu?

Petr Kučera: Jitka je plnohodnotný člen, ona nie je iba speváčka. Podieľa sa na tvorbe piesní, a to je práve kúzlo súčasnej konštalácie. Aj to, že unavený Dušan odišiel a prišiel čerstvý Petr Hons. Zmenili sa pomery, ale prišla nová energia.

Zarytí „strážci mauzólea“, ako ste ich vtipne pomenovali, možno zostávajú zatrpknutí,  že Oceán nezostal, obrazne povedané, na dne mora, ako večná spomienka na časy s Petrom Mukom. Určite však máte ambície osloviť novú generáciu. Počúvajú Oceán aj tínedžeri?

Petr Kučera: Máme milé príhody. Napríklad, mladí ľudia prišli na náš koncert, ktorí vôbec nepoznali Oceán a odišli s tým, že sa im to páčilo. V dnešnej dobe ale takáto hudba stratila svoju jedinečnosť a výnimočnosť. Počítame aj s tým, že do „middle“ prúdu sa nám už druhýkrát zrejme vstúpiť nepodarí.

Aj napriek tomu, že ste boli v 90-tych rokoch kultom?

Petr Kučera: To bol duch doby deväťdesiatych rokov. Skončila jedna éra, začínala sa druhá. Na hudobnej scéne bolo trochu prázdno. My sme do toho prázdna vstúpili s nejakou myšlienkou. Tá je však v dnešnej dobe menšinovým žánrom.

Čo pre vás album Ve smíru znamená? Kritici i fanúšikovia na Slovensku album prijali pozitívne. Naplnil sa vám sen? 

Jan Vozáry: Určite je to pre nás významná udalosť, pretože to znamenalo definitívny reštart kapely. Dokázali sme, aj napriek nášmu veku, po dvadsiatichpiatich rokoch vydať ďalší radový album. A to je skvelé.

Vo viacerých textoch na albume Ve smíru ste sa nechali inšpirovať mystickými postavami, beletriou, ale i reálnymi historickými postavami. Blúdny Holanďan, Dante, Dorian Gray, Johanka z Arcu. Akým smerom sa ešte chcete uberať v písaní textov? Alebo je to vec inšpiratívneho a tvorivého okamihu? Máte nejaký koncept?

Petr Hons: Koncept žiadny nemám. Ja som vždy písal, iba keď mi niečo napadlo v daný okamih. Do šuflíka som si nikdy nič neodkladal. Ale tieto témy, o ktorých ste sa zmienili, vo mne driemali už roky a chcel som ich niekedy spracovať. Tak som to urobil teraz. Prišla správna chvíľa.

Máte s odstupom času pocit, že texty, ktoré ste písali na albumy Dávná zem, Pyramida snů, 2 ½ sú iné, ako na albume Ve smíru?

Petr Hons: Áno. Vtedy sme mali dvadsaťpäť rokov a teraz päťdesiat. Sme starí chlapi a to sa do textov určite premietne. Je tam cítiť, čím si človek za tie roky prešiel.

Ako sa cítite s gitarou na pódiu? Zrejme je to iné ako sedieť s perom v ruke alebo za klávesnicou a písať texty. Tie emócie sú asi odlišné na pódiu. A chce to aj dávku exibicionizmu. Cítite sa byť extrovertom alebo introvertom?

Petr Hons: Najradšej sa cítim ako extrovert, ale som ešte taký „tvrdší“ na javisku. Možno za rok to bude iné. Ale samozrejme ma to baví oveľa viac, ako sedieť doma za počítačom. Človek má pred sebou divákov, vidí okamžité reakcie publika. To je pre mňa v tento moment dôležitejšie, než sedieť doma a písať.

Je asi iné písať texty pre Petra Muka a iné pre Jitku Charvátovú…

Petr Hons: Určite áno, no nebolo to zásadne rozdielne. Samozrejme, musím sa vcítiť do myslenia ženy, aspoň trošku. To je veľmi ťažké, ale dokážem to, pretože doma mám aj ja ženu. Viem, ako reaguje, ako jednotivé udalosti prežíva.

Jitka, Vás fanúšikovia vnímajú ako kvet Oceánu. Nový symbol. Dá sa povedať, že ste takou Johankou z Arcu v Oceáne? Ako sa vám pracuje s chalanmi? Viem, že s bratmi Vozáryovcami ste už predtým účinkovali v kapele Fiction.

Jitka Charvátová: Tá Johanka z Arcu je celkom trefné prirovnanie. Návrat bol dosť divoký, pretože Petr (Muk) bol všetkými milovaný. Plno ľudí, najmä ortodoxných fanúšikov Oceánu, si nedokázalo predstaviť kapelu bez neho. Raz mi bratia Vozáryovci zavolali, aby som si s nimi zaspievala. Mala som čas, povedala som áno. Vôbec som netušila, čo všetko bude nasledovať. Kým sme však začali hrať, riešili sme množstvo rozporov.  Veľa ľudí totiž Oceán bez Petra (Muka) odmietalo. Teda, okrem slovenských fanúšikov. Slováci s tým nemali žiadny problém, ten bol skôr v Česku. Začiatky boli krušné. Keď sme však začali hrať, vtedy sa to otočilo. Ľudia boli napokon väčšinou radi, že Oceán je späť. Ja som sa vnímala najskôr iba ako hlas skupiny. Tešila som sa však na novú tvorbu, aby som sa mohla viac presadiť. K tomu prišlo po šiestich rokoch, kým sme sa spolu navlnili na rovnakú oceánsku vlnu. Do albumu som dala veľa zo seba, vlastne aj pesnička o Jahanke z Arcu je z mojej tvorby. Takže som prispela aj autorsky. A to ma dosť uvoľnilo.  

TV JOJ

​Takmer k polovici piesní z nového albumu ste nakrútili videoklipy. Chcete ešte v tomto trende pokračovať alebo sa už pripravujete na nový štúdiový album?

Jitka Charvátová: Oboje. Chceme ešte nakrútiť jeden klip, ale už sa pripravujeme na druhý album. Chytili sme tvorivú vlnu, na ktorej človek vždy nie je. 

V akom časovom horizonte chcete vydať ďalší album? Budete spolupracovať aj s producentom predošlého CD Arminom Effenbergom?

Jitka Charvátová: Chceli by sme, aby to bolo na jar, ale človek mieni - Pán Boh mení. Dúfame, že sa nám to podarí. Máme nachystaných asi šesť vecí. Tak by sme to mohli snáď cez jeseň a zimu zvládnuť. A s Arminom určite počítame.

Máte ešte svoje hudobné vzory alebo už chcete byť Vy za vzor pre mladé kapely?

Jan Vozáry: Ja sa určite necítim byť vzorom. Mám svoje ikony, ktoré stále uctievam. Najmä zo sveta elektronickej hudby. Nechcem nikoho konkrétne menovať, bol by to dlhý zoznam.

Ste ešte v kontakte s Erasure? V polovici augusta „predskakovali“ Robbiemu Williamsovi v Prahe. Boli ste sa na nich pozrieť?

Jan Vozáry: Nebol som tam, ale sme v kontakte. Dokonca nás chceli pozvať, aby sme im robili support. Produkcia od Robbieho Williamsa to žiaľ neschválila, takže sme si iba poslali pozdravy. Snáď sa ešte niekedy stretneme.

Čo robí Dušan Vozáry? (bývalý člen Oceánu 1987-2015) Budete s ním ešte spolupracovať?

Jan Vozáry: Brat sa venuje štúdiovým aktivitám. Spoluprácu s nim samozrejme nevylučujeme. Koncerty ho však už nelákajú. Ja by som bol veľmi rád, keby urobil pokračovanie albumu svojho sólového albumu Déva. (Dušan Vozáry – Déva, 1993 – poznámka autora)

Aký máte vzťah k Slovensku a k slovenskému publiku? 

Petr Hons: Slovensko je pre mňa skvelá krajina. Je to časť priestoru, v ktorom sme tu žili ešte ako dva spojené národy. Slovákov mám veľmi rád. Najradšej jazdím do Bratislavy.

+7 fotiek

Skupina Oceán