PINK FLOYD je nikdy nekončiaca rieka

PINK FLOYD vydali v roku 1994 CD s názvom The Division Bell. Po smrti klávesistu Ricka Wrighta (zomrel v roku 2008) si všetci mysleli, že to bol ich posledný štúdiový album a všetkému bude koniec. Našťastie, nestalo sa.

Gitarista David Gilmour a bubeník Nick Mason pozbierali nevyužitý materiál z tohto obdobia. Niektoré veci nahrali nanovo a CD je na svete. Album The Endless River (Nekončiaca rieka) je skutočný darček pre milovníkov "floydov". A myslím si, že nielen pre nich.

Atmosféra

Atmosféru plynúcej, nekončiacej rieky, ktorá z prevažne inštrumentálneho albumu vychádza, je silným návratom do obdobia The Division Bell. Niektoré motívy priamo nadväzujú na legendárne skladby ako Marooned, High Hopes či Keep Talking.

Floydi sa opäť vracajú aj k využitiu hlasu ďalšieho génia - fyzika Stephena Hawkinga. Ten poznajú milovníci britskej skupiny práve zo skladby Keep Talking (1994). Tentokrát Hawkingov hlas môžete počuť v skladbe s príznačným názvom "Talkin Hawkin". Gilmour, Mason a Wright (aj on sa totiž podstatne podieľal na tvorbe) využívajú svoje dokonalé inštrumentálne schopnosti.

Ak si zavriete oči a oddychujúc počúvate The Endless River, môžete rozvinúť svoju obrazotvornosť do najmenších detailov. Album totiž nepláva na vode a ani zďaleka nie je uvarený iba z vody. Gilmourova gitara a Wrightove klávesy sú silné, emotívne a stimulujúce množstvo hudobných zážitkov. Mason k tomu dodáva svoje pokojné hranie na bicie a perkusie.

A ak máte pri počúvaní zrazu pocit, že už vás nič neprekvapí, nastúpia skvelé vokály, majestátne zvony či tradičný saxofón. Album The Endless River obsahuje jedinú naspievanú pieseň – Louder Than Words. Text k nej zložila Gilmourova manželka.

Koncept 

Kritici častokrát skupinu obviňovali, že sa po odchode basgitaristu Rogera Watersa (1985) vzdali pri tvorbe konceptuálnosti. Vrcholom ich tvorby sú totiž konceptuálne albumy The Dark Side of The Moon (1973), Wish You Were Here (1975) ale aj legendárny dvojalbum The Wall (1979). Tentokrát na to nebudú mať kritici žiaden dôvod. The Endless River sa mocne drží svojej línie.

Nielen hudobným "litemotívom" ale aj tradičným rukopisom a vyšperkovanými aranžmánmi . Nezanedbateľný je celkový zvuk. Spája art-rockových dinosaurov s najmodernejšími zvukovými technológiami.

Od priamenku k veľtoku

Mason a Gilmour neponúkajú iba spomienku na album The Division Bell a zosnulého spoluhráča Wrighta. Nostalgia siaha aj kdesi hlbšie do histórie. Presvedčia vás o tom aj sekvencie, nápadne pripomínajúce psychedelické obdobie z albumov A Saucerful of Secrets a Ummagumma (1969).

Práve v tom období už vyvierajúci pramienok začal naberať na mohutnosti a zo skupiny sa stala takpovediac rieka, ktorá so sebou strhávala stále nových fanúšikov. Wrightov, Masonov a Gilmourov počin vás poteší nielen pri počúvaní skvelej hudby, ale aj v tom, že sú stále prítomní. Ak aj raz nebudú, po ich "celoživotnej rieke" zostalo už teraz hlboké koryto.

V svetových hudobných vodách už pretieklo nepredstaviteľné množstvo vody, veľtok menom PINK FLOYD bude plynúť naveky. Neskončí.