Luky z Odsúdených: Z väznice na psychiatriu (3)

Sloboda je sloboda! Po 7-mesačnom trestne za mrežami leopoldovskej väznice sa Lukáš Hoffman ocitol opäť na slobode. Hneď po prepustení sa s ním zvítal reportér Laco Ďurkovič, ktorý mu neustále po jeho ceste za nezávislosťou od drog pomáhal a sprevádzal ho. A Luky bol pevne rozhodnutý liečiť sa. NOVINY.SK vám prinášajú tretiu časť Lukyho príbehu.

Hoci Luky už bol fyzicky celkom „iným“ človekom, jeho skutočnú premenu mal ešte len ukázať čas. Predtým však potreboval dostať prvú šancu.

S kamerou sme navštívili najprv Centrum pre liečbu drogových závislostí, no zavreli pred nami dvere. Lukyho tam z nepochopiteľných príčin neprijali.

Liečenie na dosah ruky

Pomocnú ruku nám nakoniec podalo resocializačné zariadenie Road Tomky. Dostať šancu liečiť sa v Tomkoch znamená splniť prísne podmienky - hlavnou podmienkou je byť "čistý." Luky testami nakoniec prešiel. Od nástupu na komunitu ho však stále čosi delilo.

Päť dní - hluché miesto medzi prepustením z väzenia a nástupom na komunitu Tomky. 5 dní, ktoré v živote narkomana znamenajú veľa. Za ten čas padne úsilie siedmych mesiacov, aj každé dobre mienené predsavzatie.

Zachránila ho psychiatria

Psychiatrická klinika v Bratislave bolo miesto, ktoré poskytlo Lukymu 5-dňový azyl na ceste za novým životom. Silvester strávil medzi pacientmi, ktorí mu svojimi „spôsobmi“ pripadali cudzí. Necítil sa byť jedným z nich. Od liečebne ho delilo už len pár desiatok hodín. 

„Myslel som si, že to bude úplné peklo, čo som to spravil preboha, z basy rovno na psychiatriu... ale potom už bolo dobre," priznáva Luky.

Pred cestou na Tomky čakalo na Lukyho ešte jedno prekvapenie. Zariadili sme, aby sa mohol stretnúť so svojou mamou, s ktorou sa nevideli celé roky. Neubránili sa dojatiu. "Neboj sa, už to bude dobré mami," ukľudňuje mamu Luky.

Tomky – šanca začať odznova

Keď sme vystúpili z auta v dedinke Tomky na Záhorí, Luky ešte presne nevedel, čo ho čaká. Vtedy mal len jednu myšlienku - všetko je lepšie ako väzenie. Na Tomkoch ho však čakala tvrdá drina. Hlavne na sebe. Išiel tam plný nádejí a chuti do života. „Uvidím. Ale myslím si, že to bude dobré."

Pred nástupom na komunitu ho prišli podporiť obaja rodičia. Aby vedel, že za ním stoja, že ho tam vonku niekto čaká. Otec dáva Lukymu radu: "Musíš v niečo veriť. V Boha, jednoducho v niečo."

S Lukym sme sa rozlúčili na celé tri mesiace. A verili, že v liečebni nájde zmysel svojho budúceho snaženia - zostať po zvyšok života „čistý“.