Harry Potter: Vznešená nuda a hormónmi nabití tínedžeri

Film ponúka nádherné obrazy

Nesmierne som sa na Harryho šestku sústredil, tešil som sa, lebo predchádzajúci filmový Harry Potter, tiež nakrútený režisérom Davidom Yatesom, sa mi náramne páčil. Lenže tento Yatesov Potter už bol iný, sterilnejší, odťažitejší, vážnejší, akoby si Yates po päťke predsa len prečítal nejaké učebnice filmovej réžie, že šestka bude ešte lepšia, ak sa nenechá viesť len prirodzeným talentom a intuíciou, ale dá do toho i trocha vydretého kumštu.

Je to vidieť, nie že nie, Harry Potter šestka je najviac film (no dobre, spolu s trojkou), film v zmysle plynutia obrazov v čase. Nádherných obrazov, premyslených, výtvarne silných, vyčačkaných a zároveň láskavých a autentických. Strihá sa pomaličky, kamera je ľahučká ako igelitka v Americkej kráse, vznáša sa, prechádza plynule od veľkého celku k detailu, objíma scénu, krúži okolo nej, ak by ma toto vzrušovalo, pre erekciu sedím v kine dosiaľ. Za kamerou stál chlapík, ktorý nasnímal Améliu z Montmartru, a veru nezaprel sa.

Tuto toto takto natoč, kázal Yates, dobre kázal a Delbonnel natočil, ale čo to znamená, si nechali pre seba, respektíve nenechali, len to nepomenovali, a tak to tam visí, má to niesť príbeh, ale nenesie, len ho ilustruje. A to bude asi problém. Harry Potter šestka má totiž rovnakého scenáristu ako všetky ostatné diely okrem toho minulého, a „rovnakého“ znamená, že rovnako netvorivého. Minulý diel napísaný Michaelom Goldenbergom síce možno nedával veľa zmyslu, ale aspoň fungoval do tej miery, že film pôsobil kompaktne. Harry Potter 6 taký nie je, akoby ani nebol jednoliatym príbehom, ale sériou poviedok, fragmentov, scén a výstupov, pozliepaných dokopy v chronologickom slede, ale bez vnútornej súdržnosti.

Nebolo sa čoho chytiť, okrem obrázkov, azda preto tá nuda. Ale povznášajúca, vznešená, pripúšťam, Tarkovského nuda, Kubrickova, Malickova, prečo to nepriznať. Lenže niekedy sa objavila aj nuda gýča a mňa išlo rozhodiť...

Veľmi veľa vecí fungovalo, hormonálni hláškujúci teenageri boli skvelí, vtipní, zaskočení, zaláskovaní, no radosť, podobne fajn hrali všetci ostatní.

Samostatná zmienka patrí Dracovi Malfoyovi, respektíve tomu človeku, čo ho hrá, ale nič z toho nedokázalo preraziť bariéru nudy, pocit, že v kine zabíjam čas.

Kompletnú recenziu filmu Harry Potter a Polovičný princ si môžete prečítať na www.inland.sk.