Zomrel herecký idol spoza hraníc. Ženy za ním šaleli!

Európska kinematografia prišla o ďalšiu výraznú osobnosť, keď vo veku 78 rokov odišiel 18. mája do hereckého neba Helmut Berger, ktorý patril v sedemdesiatych rokoch minulého storočia k sexidolom a stal sa aj popovou ikonou. Hoci sa narodil v rakúskom meste Bad Ischl, slávu mu prinieslo účinkovanie v talianskej kinematografii. Najvýraznejšie úspechy zaznamenal vo filmoch talianskeho režiséra Luchina Viscontiho, ku ktorému ho viazal nadštandardný partnerský vzťah a jeho skon v roku 1976 ho uvrhol načas do osobnej krízy. Po jeho skone v osemdesiatych rokoch nakrúcal aj v USA. 

+4 fotky

Helmut Berger

​Keď sa do rodiny hoteliérov v rakúskom kúpeľnom meste Bad Ischl narodil 29. mája 1944 Helmut Steinberger, iste nikto nepredpokladal, že sa z neho raz stane herecká ikona. V rodinnej tradícii sa spočiatku snažil pokračovať, keď sa po maturite zaúčal v obore gastronómia a pohostinstvo v Londýne, zároveň však navštevoval aj kurzy herectva. Napokon sa ale rozhodol študovať jazyky na univerzite v Perugii v Taliansku. Po jej skončení odišiel do Ríma, kde sa zúčastňoval komparzov a zoznámil sa s režisérom Luchinom Viscontim, ktorý mu dal hereckú šancu, keď ho obsadil do jeho prvej menšej úlohy vo filme La streghe (1967).

Jeho sláva sa začala o dva roky neskôr vďaka hlavnej úlohe vo Viscontiho filme Súmrak bohov (La Caduta degli Dei), ktorý bol nominovaný na Oscara za scenár. V jednej scéne, ktorá sa stala ikonickou, predstiera, že je Marlene Dietrich. Opäť zažiaril o tri roky, keď si zahral titulnú rolu mladého, duševne chorého kráľa vo filme Ludwig (1972) po boku Romy Schneider. Medzitým získal hlavnú rolu vo filme Dorian Grey (1970) a tiež v oscarovom filme Záhrada Finzi-Continis režiséra Vittoria De Sica. Posledné dva filmy s Viscontim nakrútil v roku 1974 a 1976 tesne pred jeho skonom s názvom Rodinný portrét s autobiografickými prvkami o ich vzťahu a Nevinný o upadajúcom svete veľkoburžoázie 19. storočie na pozadí rozpadu manželstva mladého páru plného vášní a lásky.

Slávna scéna, v ktorej Berger napodobňuje Marlene Dietrich:

Zahral si aj v medzinárodných produkciách ako Popolcová streda (1973) po boku Elizabeth Taylor a Henryho Fondu a The Romantic Englishwoman (1975) po boku Michaela Cainea, a tiež v roku 1976 v kontroverznom filme Salon Kitty s Ingrid Thulin. Sériu jeho fotografií nafotil s Helmutom Newtonom, Mary Ellen Mark, Davidom Baileyom aj Andy Warholom a v roku 1970 sa objavil s Marisou Berenson ako prvý muž na obálke Vogue. Viscontiho smrť spôsobila jeho osobnú krízu, potom ale získal významnú rolu v seriáli Dynastia, účinkoval aj vo filme Krstný otec. Yvesa Saint Laurenta stvárnil v rovnomennom filme z roku 2014 a naposledy sa objavil v roku 2019 v dokumentárnom filme Helmut Berger, moja matka a ja. Kvôli jeho starnúcej matke sa v roku 2000 presťahoval do Salzburgu, kde ukončil aj svoju životnú púť. Zomrel pokojne, v spánku.