Rok od skonu Aničky Slováčkovej. Patrasová až teraz našla silu o strate otvorene hovoriť!
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: youtube/screenshot
Sú rany, ktoré sa nezahoja nikdy. Presne tak dnes pôsobia aj slová Dády Patrasovej (69), ktorá sa po dlhom čase odhodlala verejne hovoriť o svojej milovanej dcére Aničke Slováčkovej (†29). Rok po jej smrti sa po prvý raz postavila pred ľudí a bolo cítiť jediné – obrovský smútok, ktorý v sebe stále nosí.
Dáda Patrasová
Na spomienkovom podujatí venovanom Aničke Slováčkovej sa objavila po dlhšom čase aj samotná Dáda. A už po prvých slovách bolo jasné, že každá veta ju stojí obrovské množstvo síl. "Dnes som sem prišla kvôli Aničke," povedala pre Blesk.cz so zjavnou emóciou. Zároveň priznala, že verejné vystupovanie je pre ňu po tom všetkom stále nesmierne ťažké. "Sú dni, keď na tom nie som psychicky dobre a nechce sa mi medzi ľudí," uviedla úprimne zronená mama, ktorá sa stále učí žiť s nenahraditeľnou stratou.
O to silnejšie vyznievalo, keď o svojej dcére hovorila - Aničku opísala ako dievča, ktoré rozdávalo lásku a energiu aj v tých najťažších chvíľach: "Anička bola svetlo. Bola to úžasná bytosť." A práve preto je pre Dádu realita po jej odchode taká bolestivá. "Strašne mi chýba… každý deň," priznala bez prikrášľovania. Mladá speváčka a herečka roky statočne zápasila s rakovinou a ani v najťažších chvíľach nestrácala nádej. Dáda si práve na jej silu dnes spomína s obrovským obdivom: "Bola statočná. Nesmierne statočná. Aj keď jej bolo zle, vždy sa snažila usmievať."
Pripomeňte si Aničku v krásnej pesničke, kde mala všetkých najbližších:
Mnohí sa zamýšľajú, že azda sa dá aj pochopiť Dádina slabosť pre víno, keď musela za ostatné roky čeliť viacerým trpkým momentom. V porovnaní so stratou dcéry je ale Felixova nevera nepochybne len malichernosť. "Na Aničku myslím stále, nikdy sa s tým úplne nezmierim." Rok po jej odchode je zjavné, že čas v tomto prípade nič nevyriešil – len naučil smútiacu mamu bolesť o niečo tichšie prežívať. Kiežby našla spôsob, ako naplniť svoje dni tvorivo a zmysluplne, ako to bolo v časoch, keď bola nielen obľúbená herečka, ale aj kráľovná detských sŕdc.