Posledný rozhovor pred smrťou: slová Aničky Slováčkovej lámu srdce, jej rodičia sa rozhodli ich zverejniť!

Na krst knihy o Aničke Slováčkovej (†29) s jednoduchým názvom "Anička" prišiel z jej najbližších iba otec Felix Slováček (82), ktorý je aj jej spoluautorom. Okrem spomienok, úryvkov z článkov a množstva fotografií, je tam aj jej posledný rozhovor s lekárkou, ktorá sa o ňu starala v rámci paliatívnej liečby. Zakrátko to pritom bude rok, čo Anička vydýchla naposledy.

+10 fotiek

Anna Julie Slováčková

​Na krste knihy o zosnulej Aničke Slováčkovej, ktorej autormi sú jej otec Felix Slováček a publicista Luboš Procházka, sa medzi hosťami objavila aj paliatívna lekárka lekárka Denisa Mlčochová, vďaka ktorej vznikol rozhovor s Aničkou tesne pred jej odchodom na večnosť vlani začiatkom apríla. Ten prepísala a poskytla aj jej rodičom: "My sme sa s Dádou rozhodli, že ho do tej knihy dáme, pretože je natoľko silný, že by si ho priaznivci Aničky mali prečítať," uviedol Slováček pre Extra.cz. Prekvapivo si na krst netrúfla prísť Dagmar Patrasová, ktorá sa už od rána necítila dobre a Aničkin brat Felix mal zas pracovné povinnosti.

Ako pripomenula lekárka, Anička sa počas ich rozhovoru necítila najlepšie a trápila ju dýchavičnosť. Napriek tomu sa mala snažiť nepripúšťať si, že sa už blíži jej koniec. Na otázku čo je to, čo stále odďaľuje, odpovedala Anička, ktorá bola v tom čase hospitalizovaná v nemocnici, úprimne: "To je definitívny rozhovor s mojím chlapcom, pretože aj napriek tomu, že sa snažím byť pozitívna a nepripúšťať si koniec, tak si nedokážem predstaviť, že by som v tomto stave mala ísť domov. Viem, že teraz je dobré byť vďačná za každú chvíľku." Strach bol veľmi silný, no niet sa čomu čudovať.

Formou zmierenia sa s rodičmi bola do istej miery aj táto pesnička, ktorú vydala v čase návratu rakoviny:

Aj keď podľa slov lekárky má na jednej strane ochrannú funkciu ako prirodzená ostražitosť, na druhej strane môže často pôsobiť destabilizujúco a brániť slobodnej vôli. Anička priznala: "Keby som sa nebála, išla by som odtiaľto hneď domov. A už dávno by som bývala v domčeku za Prahou a možno by to všetko bolo inak. A keby som sa nebála, tak by som veci, čo som robila v posledných dvoch rokoch, robila už dávno, nech už ide o zmeny v práci, či vzťah s rodičmi." Napokon sa o pár hodín nato predsa len rozhodla ísť domov. Bol piatok 4. apríla 2025, keď zavolala otcovi, ktorý sa postaral o jej odvoz. V nedeľu sa jej stav veľmi zhoršil a Aničkina púť na tomto svete skončila. Zomrela ale podľa svojho priania doma, obklopená všetkými najbližšími, v náručí jej rodičov.