Príčina skonu len 30-ročného českého muzikanta je známa. Osudným sa mu stal vlak

Skon mladého moravského hudobníka Adama Matýska zasiahol jeho rodinu, kolegov, kamarátov, priaznivcov aj jeho študentov z umeleckej školy. Darilo sa mu v hudobnej kariére, navonok nemal problémy ani v osobnom živote, venoval sa lietaniu, no napriek tomu sa nedokázal so životom popasovať.

+8 fotiek

Adam Matýsek

​Počas poslednej rozlúčky s Adamom Matýskom, ktorá sa konala 9. júna v kostole v Bohuslaviciach, prehovoril okrem farára aj jeden z jeho študentov zo ZUŠ v Krnove, kde učil hru na bicie. Ten so zjavne veľkým pohnutím povedal: "Adam nebol na dlhé reči, tak to zoberiem stručne. Spomíname na každý úder paličkou do bubna, ktorý Adam dal, aj na každý jeho úsmev." Za svoj krátky život stihol Adam Matýsek zanechať výraznú stopu na českej hudobnej scéne ako dlhoročný člen skupiny Nebe, pričom päť rokov hral tiež v kapele Kofe-in. Pôsobil tiež na doskách Národního divadla moravskoslezského v Ostrave.

Keď vynášali z kostola rakvu s jeho pozostatkami, na nebi krúžilo malé športové lietadlo jeho kamarátov z leteckého klubu a z jeho modrej Octavie sa ozvalo trúbenie a rozsvietili sa jej svetlá. Rozlúčiť sa s ním tam prišlo okrem rodiny, jeho kamarátov a známych, aj veľa ďalších ľudí a na ich tvárach bolo vidieť dojatie a smútok. Z úst jednej ženy zaznelo: "Ja to nechápem, doma mal veľmi dobré zázemie a nič mu nechýbalo." V jeho veku mal celý život ešte len pred sebou, no ukončil ho skokom pod vlak, pričom sa mal o samovraždu pokúsiť v minulosti až dvakrát. Škoda aj jeho talentu, dokázal vraj zahrať na akýkoľvek nástroj, bol skvelým učiteľom, pilotom, šachistom a kamarátom.

Jeho kolega z kapely Nebe o ňom napísal na Facebooku, že keď s nimi hral na pódiu, vnímal ho ako "boha prevteleného do tela mladého a nesmierne talentovaného chlapca" a vziať ho do kapely bol "zásah do čierneho". O jeho živote napísal, že to bol "rokenrol a telenovela", bol vraj svojský, počas ich koncertných ciest vždy zabúdal polovicu vecí v šatni či v hotelovej izbe. Ako bubeník bol však vždy "presný, silný a výnimočný". V smútočnom oznámení kapely stálo: "V pomerne početnom tíme najbližších sme sa mu so všetkou silou snažili podať lano, a keby tu bol, tak by som sa s ním prvýkrát v živote hádal a kričal po ňom, prečo sa odmietal chytiť. Možno chytil, ale podkĺzlo mu v rukách a medzi nami zostane len ticho..." Slová už viac nemajp čo povedať.