Jánošík. Pravdivá recenzia

Recenzia filmu Jánošík. Pravdivá história

Jánošík je super, lebo som sa naň nedíval ako na slovenský koprodukčný film, nedíval som sa naň už a priori zhovievavo a s rezervou, berúc do úvahy veci s filmom priamo nesúvisiace. Ako dlho film vznikal, aké problémy boli, ako to chvíľu vyzeralo, že zostane len krátky surový zostrih, ktorý sa nemal dostať von, a každému, kto ho videl, hoci nemal, to bolo ľúto. Nedíval som sa naň ako na Báthoryčku a už vôbec nie ako na Cinka Pannu, a ak som k výsledku trocha kritický, tak len preto, že môžem. Ten film to znesie.

Jánošík je historický veľkofilm. Niet v ňom komplexu malosti, zneuznanosti, niet v ňom traumy – sme takí úžasní, ale nikto nám nerozumie, nikto nás nemá rád.

Čo zostalo, sú ambície, pokojne umelecké, vypovedať cez príbeh čosi viac, akože zbojníka nám za rebro na hák zavesili a on tak chudák vrkočatý umrel, podobne ako, povedzme, v Jane z Arcu Luca Bessona, alebo v Statočnom srdci Mela Gibsona a nie, nezošalel som načisto.

Jánošík je ako Bessonov film aj o tom, čo to znamená byť vyvolenou, a ako Gibsonov o tom, čo znamená byť Škótom. Pravdivá história o tom, čo znamená byť Slovákom. Autorská odpoveď na otázku čo sme zač.

janosik.zoznam.sk/Miro Polák

Príbeh je nový, postavený na historických faktoch, pokus o rekonštrukciu a ako taký v sebe skrýva dostatok diváckeho potenciálu. Vzhľadom na minutáž je to síce na hrane, ale v Jánošíkovi sa väčšinu času deje niečo, na čo sa dá len dívať.

Divácka úroveň, tá dekoratívna, zjavná, a pre mňa najcennejšia – to, prečo sa za Jánošíka budem biť do posledného slova, je o autentickosti, alebo o jej zdaní. Jánošík je úžasný, lebo ukazuje nie útlak zúboženého prostého ľudu pod okovanou čižmou vypaseného feudála, ale obyčajný život, ich prítomnosť, našu minulosť, a nezáleží na tom, či ide, alebo nejde o umeleckú licenciu.

janosik.zoznam.sk/Miro Polák

Už to slovo musím použiť, Jánošík je folklórny v pôvodnom zmysle toho slova, je vystavaný cez to, čím a ako sa v dobovom kontexte žije. Tancuje a spieva sa, čaruje sa, dejú sa rituály – nie formálne strojené obrady, ale existenciálne funkčné riešenia. Tancuje sa, vyhráva a spieva a tak ďalej, či pohreb, či svadba, či všedný deň, či slávnosť, nikdy nejde o akt vedomej zmeny, ale o spontánnu prirodzenú súčasť, vyústenie situácie.

janosik.zoznam.sk/Miro Polák

Krásne na Jánošíkovi je aj to, že takto sa rieši vznik jeho legendy, takto Jánošík ukazuje, prečo práve on sa stal mýtom – vstúpil do už existujúceho mýtu, stal sa prostriedkom zosobnenia povier a neskôr typickým romantickým hrdinom.

Celú nekrátenú recenziu od filmového publicistu Juraja Malíčka si môžete prečítať na INLANDE. TU.

Jánošík. Pravdivá história. Poľsko/Slovensko/Česko 2009, kino, 140 min.

Réžia: Kasia Adamik, Agnieszka HollandScenár: Eva BorušovičováKamera: Martin ŠtrbaHudba: Antoni LazarkiewiczHrajú: Václav Jiráček – Jánošík, Ivan Martinka – Uhorčík, Michal Zebrowski – Huncaga, Sarah Zoe Canner – Barbora, Maja Ostaszewska – Margeta, Katarzyna Herman – Zuzana, Táňa Pauhofová – Anička