Zomrel uznávaný slovenský režisér Juraj Herz (†83)

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívna reportáž

V nedeľu zomrel známy slovenský filmový režisér. O jeho úmrtí informoval na sociálnej sieti herec Andy Hryc.

"Slovenská i česká kinematografia pred chvíľou utrpela nenahraditeľnú stratu. Jeden z najúžasnejších režisérov, akých som kedy stretol pán Juraj Herz odišiel do režisérskeho neba. Nikdy na teba nezabudnem Juraj, ďakujem, že som Ťa poznal a že som mohol s Tebou pracovať. Odpočívaj v pokoji," napísal na sociálnej sieti Facebook herec Andy Hryc.

Informáciu ČTK potvrdil s odvolaním na Herzovu rodinu Daniel Maršalík z Českej televízie.

Juraj Herz bol autorom viac než 25 celovečerných filmov. Mnohé z nich získali ocenenia na prestížnych filmových festivaloch.

+3 fotky

Režisér Juraj Herz

Zomrel vo veku 83 rokov.

Juraj Herz sa narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku. Bol absolventom Umelecko-priemyselnej školy v Bratislave a vyštudoval bábkoherectvo na DAMU v Prahe. Bol hercom a režisérom v divadle Semafor, neskôr režisérom na Barrandove.

Ako herec sa predstavil napríklad vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů (1964), Limonádový Joe aneb Koňská opera (1964), Pacho, hybský zbojník (1975) alebo Což takhle dát si špenát (1977).

Režíroval filmy ako Znamení Raka (1966), Holky z porcelánu (1974), Den pro mou lásku (1976), Panna a netvor (1978), Deváté srdce (1978), Upír z Feratu (1981), Buldoci a třešně (1981), Straka v hrsti (1983), Zastihla mě noc (1985) či Galoše šťastia (1986).

Za televízny film Sladké hry minulého léta (1969) podľa poviedky G. de Maupassanta získal Zlatú nymfu v Monte Carle. Bol autorom filmových prepisov literárnych diel Sběrné surovosti (1965), Spalovač mrtvol (1968), Petrolejové lampy (1971) alebo Morgiana (1972). Od roku 1987, po odchode do Nemecka, nakrúcal najmä pre televíziu, napríklad seriál Černí baroni (2004).

Český lev za celoživotný prínos

Medzi jeho posledné snímky patria horor T.M.A. (2009), dráma Habermannův mlýn (2010) a poviedková dráma Slovensko 2.0 (2014), na ktorej spolupracoval s režisérmi a režisérkami Martinom Šulíkom, Petrom Kerekesom, Zuzanou Liovou, Mišom Suchým, Ondrejom Rudavským, Petrom Krištúfkom, Vierou Čákanyovou, Mirom Jelokom a Ivetou Grófovou.

V roku 2009 mu udelili Českého leva za dlhoročný prínos, v roku 2013 získal na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne cenu Zlatá kamera. V roku 2015 vydal autobiografiu Autopsie (pitva režiséra).