Bol to beťár, ktorý miloval herectvo, hovorí o Haverlovi režisér Divokých koní

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Na herca Leopolda Haverla alias Hafiho, ktorý v piatok zomrel, bude so smútkom spomínať aj Braňo Mišík, režisér úspešného seriálu Divoké kone. Haverl v seriáli sám hral a tvorcom dokonca navrhoval, aby nakrútili aj jeho smrť, teda smrť Osvalda Závodského.

"Ono je to tak, že vždy, keď odíde takýto človek, akým bol Hafi, tak vždy to zasiahne tak, ako aj mňa samozrejme aj kolegov, lebo sme s ním prežili nie jeden deň, ale mnoho dní filmovacích. Odišla legenda, ktorá ale zanechala obrovskú stopu v slovenskej kultúre," hovorí Braňo Mišík.

Ten si spomína aj n prvé stretnutie s legendárnym hercom.

"Ja som s ním začínal v podstate pri svojej prvej práci, rozprávke v roku 2000, keď som skončil réžiu a hral mi v Dúhenke, kde som ho obsadil v podstate ako mladý chalan vtedy a on prišiel na pľac, známy ostrieľaný herec," spomína režisér.

Pán herec

Braňo priznáva, že nikdy neskĺzol do senility, nehral sa na hviezdu, bol bezprostredný, neprial si, aby ho nazývali pán Haverl, ale chcel aby mu hovorili Hafi.

"Ten prístup k tej práci je nadovšetko, cez to všetko, či robí s režisérom, ktorý nemá žiadne meno je začínajúci, bol pripravený s nasadením s chuťou, entuziazmom, tak ako keby bol on začínajúci herec a ja starý, skúsený režisér a tam vlastne ukázal, čo je tá profesionalita," pokračuje režisér.

Profesionalita bola jeho silnou stránkou a možno aj preto bol veľkým vzorom pre mnohých začínajúcich hercov.

Takto si na Hafiho spomínajú jeho kolegovia, pozrite si reportáž:

"Ja som na to poukazoval, keď sme robili Divoké kone aj tým mladým hercom, hovorím, pozrite sa, ako príde pripravený, že je chorý, ale vždy je stopercentne pripravený radšej ráno niekoľko hodín pred natáčaním vstane, aby vedel texty, aby bol pripravený, aby vedel o situácii aj keď je unavený," vyzdvihuje Mišík.

Vážili si ho

A ako ho vnímali ľudia, ktorí mali možnosť s ním spolupracovať? "Každá takáto legenda nesie istý závoj, takého rešpektu a tajomna, všetci sme si ho vážili," hovorí.

Ani v posledných mesiacoch života Hafi nestrácal svoj typický entuziazmus

"Hafi bol kúzelný v tom, že on bol beťár, on aj v tom svojom veku bol beťár, beťárske poznámky, beťárske podpichovanie mladým herečkám," smeje sa režisér.

Napriek tomu, že bol ťažko chorý, svoje okolie tým nezaťažoval a pracoval až do posledných momentov. Preto, lebo herectvo nadovšetko miloval.

"Vedel, že akú diagnózu má, vedel, čo všetko musel absolvovať, je vážne, ale nezaťažoval tým ostatných," potvrdzuje Mišík.

Navždy v srdciach

Režisér Divokých koní si ho navždy vo svojom srdci zapamätá.

"Ja som sa stretol vo svojom živote s veľa osobnosťami a tým, že som toho Hafiho zažil pri mojej prvej robote a pri jeho poslednej robote, tak pre mňa je to taký symbolický oblúk, že tam, kde som ja začínal, tak on pri mojej práci skončil," vysvetľuje.

"Herec nie je len ten , ktorý ten text vyslovuje, ale vnáša do toho svoju dušu a to svoje poznanie musí pretaviť v tej chvíli, ktorá na tom pľaci vznikne," dodáva. A práve takýmto hercom bol Leopold Haverl.

Pozrite si rozhovor s Braňom Mišíkom v reportáži: