Ladislav Chudík ako obyčajný človek. Tak ho poznali v Tatrách
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Maestro Ladislav Chudík bol obľúbený všade, kam prišiel. Diváci, kolegovia, ale i zamestnanci sanatória, kde sa istý čas liečil, s ním zažili aj bežné chvíle, keď bol všedným človekom a nie pánom hercom. Spomínajú naňho, aký bol.
Hercovi susedia ho opisujú ako vždy milého, galantného a usmievavého. "Keď som bola malá, hovorila som mu doktor Sova," spomína susedka.
"Raz som mu povedal maestro a on na mňa pozrel, že ´majstrov je veľa´," dodáva sused.
Herec v uliciach
Ladislava Chudíka nepoznali len susedia, ale celé Slovensko. Pred revolúciou prešiel herec celým Martinom spolu s pochôdzkovým divadlom.
"Bolo hromadné predstavenie slovenských dejín, od najstarších čias Samovej ríše a Veľkej Moravy," dodáva Michal Kováč, prvý riaditeľ Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice v Martine.
V projekte účinkovalo 273 hercov, profesionálov i ochotníkov. "Prechádzalo sa spred budovy Slovenskej národnej knižnice popred 14 historicky významných budov," ozrejmuje manažérka Publicity Slovenskej národnej knižnice v Martine Katarína Mažáriová.
Izba číslo 220
Maestro pobudol nejaký čas i v sanatóriu v Tatrách. Izba číslo 220 už navždy zostane izbou najslávnejšieho pacienta. "Osobne som ho vítal, keď vystupoval z auta," spomína Ľubomír Maciak, riaditeľ Sanatória v Tatranskej kotline.
V zariadení strávil tri týždne. Hoci sa tam už nikdy nevrátil, zamestnancom zostali nádherné spomienky a fotografie.
"O všetko sa zaujímal a počúval," hovorí vedúca sestra Dana Halečková.
V sanatóriu zatiaľ slávnejšieho človeka neliečili. "Myslím si, že bol najvzácnejší človek, akého sme tu mali," konštatuje Maciak.
Ladislav Chudík bol velikán, no i bežný človek s veľkým srdcom, pozrite si reportáž: