Kolja: Prečo vystrihli vtipnú scénu s Leninom?

Originálna konfrontácia s minulosťou, príbeh konca totality, pádu komunizmu a taktiež o tom, ako sme to vlastne mali s Rusmi, ktorí u nás boli na dočasnej návšteve, Oscarový film Kolja (1996) je dielom sentimentu, láskavej komédie, ako to len Svěrákovci vedia. Ale dielom i svedectvom doby. Napokon prvé riadky scenára sa rodili pri odsune okupantov sovietskych vojsk z územia Československa.

Námet priniesol historik Pavel Taussig, ktorý na nejakej záhradnej slávnosti stretol občianku vtedajšieho Sovietskeho zväzu s malým chlapcom. “Dozvedel som sa, že tu žije len vďaka fingovanej svadby. Po čase som si začal fabulovať, ako asi dopadol manžel, ktorého evidentne opustila,“ spomína Taussig vo svojej knihe Český biják. Ponúkol látku Zdeňkovi Svěrákovi, ktorý nezávisle písal scenár o huslistovi, ktorého vyhodili z filharmónie, a on potom smel hrať len na pohreboch.

Podľa režiséra Jana Svěráka bol otcov príbeh veselý, lenže ako celovečerný snímok nemal tú potrebnú hĺbku, prekvapivú pointu. “Až keď sa to dalo dohromady, ako muzikantovi zostane na krku ruský chlapček, malo to zmysel,“ tvrdí Svěrák mladší.

Ako do príbehu dostať trabant?

Z huslistu urobili violončelistu, ktorý potreboval trabant, ľudové vozítko tej doby, aby mohol jazdiť po kšeftoch. A na trabant získal peniaze práve fingovanou svadbou s Ruskou. “Išli sme aj tak do rizika, nálada bola po odchode okupantov výrazne protiruská, odborníci varovali, že sa na to nebude chodiť. Napríklad týždne sme vymýšľali názov,“ dodáva režisér Jan Svěrák. Zdeněk Svěrák len vypočítal, že titulov mohlo byť asi pätnásť, Napríklad Trabant Story, Štěstí pro celý hřbitov, Zlatíčko, Dušičky, Cello a housličky, Papírová svatba a ďalšie banálne názvy.

Kvôli hádkam nakrúcali niektoré scény dvakrát

Obaja Svěrákovci tiež spomínajú, ako sa dohadovali na scénach a na pointách. “ Pri Obecnej škole si dal ešte poradiť, teraz už ml svoju hlavu a bol vzdorovitý,“ smeje sa otec Svěrák. Občas sa stalo, že niečo dvakrát nakrútili a dali kolegom hlasovať. Väčšinou vyhrával Zdeněk. Zo scenára sa hojne škrtalo a nakoniec sa vystrihávali aj nakrútené scény. Autori napríklad nechceli jatriť rany a nedali do filmu dialóg pri soche Lenina.

Reprofoto aha!

V scenári je popísaný takto: Louka s Koljom prechádzajú vyľudneným okresným mestom a na námestí uvidí Kolja sochu Lenina. Radosťou poskočí akoby stretol príbuzného. “Deduška,“ zvolá. “To nie je deduško, to je Lenin,“ zamrmle Louka. “Lénin, deduška všech detej,“ poučí ho Kolja. “Neviem, čo hovoríš kamarát, ale myslím, že je to pekná blbosť,“ povie si skôr pre seba František.