Šokujúce priznanie Bartošovej syna! TAKTO sa Artur dozvedel o samovražde jeho mamy!

+20 fotiek

Artur Štaidl

​Od tragického skonu Ivety Bartošovej už ubehlo vyše 12 rokov, z jej vtedy ešte neplnoletého syna Artura Štaidla vyrástol muž, ktorý sa vie o seba postarať po všetkých stránkach. Ako po mame, tak aj po už tiež zosnulom otcovi Ladislavovi Štaidlovi zdedil nemalý majetok, ktorý nerozhadzoval, ale rozumne investoval do kúpy bytov a do podnikania. Po oboch rodičoch má hudobný talent, čo dokazuje najnovšie aj ako spevák novozaloženej skupiny Bananazz, ktorá sa na jeseň chystá vydať svoj prvý album. A vraj už pomaly začína premýšľať aj o svadbe s partnerkou, s ktorou už rok spolu aj bývajú.

Ako sám nedávno priznal pre Blesk.cz, nachádza sa v zlomovom období. Nerád vraj rieši trpkú minulosť, nechce sa zaoberať tým, čo už bolo, sústredí sa hlavne na to, čo sa deje tu a teraz, no na mamu si spomína často. Zveril sa aj so šokujúcim priznaním, že o jej tragickom skone sa dozvedel v škole počas vyučovania, keď to uvidel na facebooku, no pomyslel si, že je to zas nejaká fáma. Po potvrdení zažil obrovský šok, ktorý zasiahol jeho psychiku. "Chcelo to niekoľko rokov terapie a práce na vlastnej psychike," zveril sa s tým, že teraz to už má v hlave zrovnané a je spokojný, ako to má nastavené. Psychoterapiu odporúča každému aj ako prevenciu.

V kapele Bananazz sa stretlo viacero potomkov slávnych:

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Aleš Cibulka (@alescibulkaofficial)

V čase maminho skonu ho už vychovával otec, v pätnástich rokoch k nemu odišiel bývať po súdnom rozhodnutí. Keď žil s mamou, dohliadala na neho pestúnka, ako to už neraz býva v rodinách umelcov. Často sa s mamou doma míňali,  keď on šiel do školy, ona ešte spala po koncerte, ale niekedy mali na seba čas aj celý týždeň. "Mali sme vždy psíka, takže mám úžasné spomienky na naše spoločné prechádzky. To som miloval," hovorí s láskou o chvíľach s mamou, ktorá ho vždy a vo všetkom podporovala. "Bola skvelá a neuveriteľne dobrá," tvrdí a k tomu dodáva, že na neho čakala aj do jednej v noci, keď sa občas niekde zdržal. Spomienky na ňu mu ale pomaly miznú, a tak si raz za čas z nostalgie púšťa jej pesničky a pripomína si jej hlas. Je skvelé, že ho trpké detstvo poznačené smutným osudom mamy zjavne veľmi nepoznamenalo.