Hrdinu víťazného filmu karlovarského festivalu našli utopeného v rybníku

PRAHA / Zomrel František Klíšik, jeden z dvoch hlavných predstaviteľov filmového dokumentu Radšej zošalieť v divočine, ktorý v sobotu získal Veľkú cenu v hlavnej súťaži karlovarského filmového festivalu. Uviedol to dnes Český rozhlas Radiožurnál (ČRo) s odvolaním sa na autora rovnomennej knižnej predlohy filmu Aleša Palána. Klíšik, ktorý bol v 80. rokoch aktívny v juhočeskom disente, mal 62 rokov.

Palán podvečer na facebooku zverejnil fotografiu, na ktorej Klišík odchádza. Doplnil ju skratkou RIP, ktorá v angličtine zastupuje slová "odpočívaj v pokoji".

František Klišík prežil väčšinu života v šumavskej Stögrovej Huti pri Volar na Prachaticku so svojím dvojčaťom Ondrejom, ktorý je druhým hlavným protagonistom filmu, ktorého režisérom je Miro Remo. Námetom snímky je spolužitie neustále sa hašteriacich bratov, ktorí žijú podivínskym spôsobom na schátranom statku mimo civilizácie. Obaja bratia sa karlovarského festivalu, ktorý sa v sobotu vyhlásením cien skončil, zúčastnili.

Príčinu smrti určí pitva

Niektoré médiá informovali, že mŕtvym mužom nájdeným dnes ráno v rybníku v Ohrobci pri Prahe, je Klíšik. Policajná hovorkyňa Michaela Richterová ČTK povedala, že muž bol ročník 1963, polícia jeho totožnosť pozná, ale zverejňovať ju nebude. Príčinu smrti určí súdna pitva, dodala.

František Klišík sa podľa databázy organizácie Pamäť národa narodil 3. mája 1963 v Prachaticiach. Jeho rodičia boli Slováci z Rumunska, ktorí vyrástli v Sedmohradsku a do Československa sa prisťahovali počas povojnového osídľovania pohraničia po vyhnaní Nemcov. Stögrova Huť sa po odchode Nemcov stala osadou s pár domami, kde žije len niekoľko stálych obyvateľov.

Bol vyučeným murárom

František Klišík sa rovnako ako jeho brat Ondrej vyučil murárom a po vojne odišiel pracovať do panelárne na pražskom Záhradnom Meste. V Prahe žil v komunite "máničiek", spoznával autorov disentu, filozofa Jána Patočku, spisovateľa Egona Bondyho, kapelu The Plastic People of the Universe.

Na Šumavu sa vrátil v roku 1987 a koncom 80. rokov bol aktívny v disidentskom Hnutí za občiansku slobodu. Po novembrovej revolúcii v roku 1989 pomáhal zakladať Občianske fóra v mestách a dedinách regiónu, politiku ale čoskoro opustil. So siedmimi triedami základnej školy sa na verejnú funkciu necítil, povedal. V Stögrovej Huti potom spolu s bratom organizoval občasné koncerty a výstavy.