Ak by v nemocnici vypadol prúd, prežil by len 4 dni! Napriek tomu hrá český herec v divadle, aj v televízii!

Pred pár dňami sa konala v Strašnickém divadle v Prahe premiéra predstavenia Na každého se jednou usměje v hlavných úlohách s hercami Zdeňkom Žákom (71) a Veronikou Jeníkovou (60). Táto komédia je o dôležitosti zachovania si dôstojnosti a nikdy nekončiacej nádeji. Žák nádej pri svojej ťažkej diagnóze zlyhávajúcich obličiek naozaj potrebuje, je priam zázrak, že vo svojom stave dokáže odohrať celé predstavenie.

+2 fotky

Zdeněk Žák

​Ako sa pred pár mesiacmi zveril herec Zdeněk Žák v televíznej relácii 13. komnata, žije len vďaka dialýze obličiek, ktorú absolvuje trikrát do týždňa. Ak sa nepodrobí transplantácii, bude na ňu odkázaný do konca života, pričom je jasné, že nie je reč o dlhých rokoch. Aby sa dostal na čakaciu listinu, musel prejsť mnohými vyšetreniami. "Ale mám tiež určité roky, takže keď tie obličky bude potrebovať niekto mladší, tak nech ich má. Ja už to na tej dialýze vydržím. Mladí majú prednosť," skromne podotkol Žák, no ako priznal, ak by v nemocnici "vypli prúd, prežil by len štyri dni".

Je obdivuhodné, že ešte stále účinkuje v divadle aj v televízii, pričom nestráca zmysel pre humor. Bravúrne zvládol aj nedávnu premiéru komédie o dvoch bezdomovcoch spolu s herečkou Veronikou Jeníkovou. Dej zo súčasnosti sa odohráva na lavičke a je plný humoru. Príbeh o stretnutí dvoch smoliarov zdanlivo bez perspektívy je o zachovaní ľudskej dôstojnosti a nikdy nekončiacej nádeji, že aj úplné konce môžu znamenať nové začiatky. Mohol by to byť aj príbeh Žáka, zatiaľ môže ešte stále hrať len vďaka tomu, že sa podrobuje viackrát v týždni dialýze. V divadle na svoju chorobu zabúda a bolesti nemá.

Toto o sebe prezradil v talkshow Honzy Dědka:

"Inak si ale pripadám ako štyridsiatnik a vďaka tomu si môžem k penzii niečo privyrobiť. Môžeme si tak občas so ženou niekam vyjsť, trebárs do Krkonôš, takže som rád," zveril sa po premiére pre Super.cz. Od jari čaká na transplantáciu obličiek, zatiaľ sa mu z transplantačného centra ale neozvali. Na to, že nemá v poriadku obličky pre diabetes II. typu prišli lekári pred dvanástimi rokmi, keď sa nafúkol a pribral dvadsať kíl. V tele sa mu zadržiavala voda. Návštevu lekára stále odďaľoval, až ho k nemu odviezla manželka. Je vďačný za pravidelnú dialýzu, po ktorej sa mu vždy uľaví a nič ho nebolí. "Som teraz vlastne šťastný človek," hovorí Žák s pokorou, ale aj s optimizmom.