Legenda je späť, nekonečné čakanie na nový album sa skončilo!
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: youtube/screenshot
The Cure sa vrátili. Album Songs of a Lost World je majstrovským dielom, ktoré potvrdzuje dlhodobý status tejto legendárnej skupiny.
The Cure
The Cure je jednou z najvplyvnejších kapiel od začiatku osemdesiatych rokov. Ich štrnásty štúdiový album je hlbokým ponorom do temných emočných a melancholických svetov. Partička okolo lídra Roberta Smitha v týchto vodách dlhodobo exceluje. Trvalo ale šestnásť rokov, kým sa odhodlali zo štúdia „vystreliť“ svoj ďalší štúdiový album. Na svetlo tohoto temného sveta prišiel 1. novembra 2024.
PIESNE STRATENÉHO SVETA
Textové posolstvo je plné introspektívnych a často depresívnych tém. Skúmajú zármutok, straty a existenciálne otázky, ktoré rezonujú s každým, kto prežil náročné obdobie života. Smithove slová nie sú len povrchným opisom smútku. Poeticky vnímajú ľudskú dušu, venujú sa bolestiam aj radostiam života na tomto svete. Smith ich prezentuje s nezameniteľným a typickým naliehaním v hlase. Preto je už desaťročia uveriteľný jeho zmysel pre porozumenie a empatiu. Nie je tomu inak ani na Piesňach strateného sveta.
Album vyšiel 1. novembra 2024 a obsahuje osem skvelých piesní. Pre mňa osobne je to návrat do čias ikonického albumu Disintegration (1989), ktorý je trochu „pomiešaný“ so skvelou nahrávkou Bloodfowers (2000). Napriek tomu sa The Cure posúva opäť vpred. Najsilnejším momentom sú pre mňa úvodná Alone a záverečný Endsong. To, čo je medzi nimi, v žiadnom prípade nie je iba výplň. Album je konzistentný a vyrovnaný. Napriek tomu, že skladby sú dlhšie (ako sme pri The Cure zvyknutí), odsýpa jedna radosť.
Nekonečné čakanie na nový album sa skončilo, kapela zverejnila celý koncert zadarmo na Youtube:
ROCKOVÉ NÁSTROJE A SYNTETICKÉ ZVUKY
Hudobné aranžmány sú majstrovské. Kapela kombinuje tradičné rockové nástroje s éterickými a syntetickými zvukmi, čím vytvára unikátnu atmosféru. Pevným základom sú gitara, basa a bicie. Na nich sa vrstvia klávesy a zvukové efekty, čo dodáva piesňam bohatú a viacposchodovú textúru. Napriek smútku a melanchólii však na albume nájdeme aj momenty svetla a nádeje. Songs of a Lost World nie je len ďalším albumom do diskografie The Cure. Je skvelým hudobným počinom a odkazom pre fanúšikov, že skupina je v skvelej kondícii. Okrem Roberta Smitha (gitara, spev) ju tvoria basgitarista Simon Gallup, klávesák Roger O´Donnell, budeník Jason Cooper a gitaristi Reeves Gabrels a navrátilec Perry Bamonte.
KONIEC THE CURE?
Líder kapely sa nechal počuť, že budú hrať až do 50. výročia od ich debutového albumu Three Imaginary Boys čo bude v roku 2029. Smith bude mať vtedy už 70 rokov. Ak sa do tohto bodu dostane, bude to od nich vraj všetko. Ak ich budete mať možnosť vidieť ich naživo, nenechajte si to ujsť. Z vlastnej skúsenosti viem, že na pódiu nechajú všetko. Pri príležitosti vydania nového albumu streamovali svoj takmer trojhodinový koncert z Londýna, kde odohrali aj kompletný nový album, samozrejme, nechýbali ani ich najväčšie hity. Koncert sa dá dohľadať na ich webovej stránke, aj na Youtube.
Vysielať a zverejniť zadarmo celý koncert je veľkorysé gesto, aké sa len tak často nevidí:
BAGATELLE
Za zmienku stojí obal albumu. Je na nej obrázok Bagatelle, čo je socha od Janeza Pirnatu. Je vytesaná tak, aby pôsobila, že je vychádza priamo z kameňa. Symbolicky tak dotvára atmosféru celej nahrávky. Neha do kameňa alebo neha z kameňa? Bagatelle je dominantou oficiálneho, minimalistického, napriek tomu pôsobivému videoklipu k úvodnej piesni Alone.
Štúdiové albumy The Cure
1. Three Imaginary Boys (1979)
2. Seventeen Seconds (1980)
3. Faith (1981)
4. Pornography (1982)
5. The Top (1984)
6. The Head on the Door (1985)
7. Kiss Me, Kiss Me, Kiss Me (1987)
8. Disintegration (1989)
9. Wish (1992)
10. Wild Mood Swings (1996)
11. Bloodflowers (2000)
12. The Cure (2004)
13. 4:13 Dream (2008)
14. Songs of a Lost World (2024)