S rakovinou bojujúca Anička Slováčková so slzami v očiach o paliatívnej liečbe! Ukázala jej mnoho!

Na sympatickú českú speváčku Aničku Slováčkovú je toho posledné mesiace, odkedy sa podrobuje chemoterapii, naloženého skutočne dosť. Nechce to príliš ukazovať svetu, no v súkromí si neraz poplače. Z času na čas sa zveruje na Instagrame s jej skúsenosťami a pocitmi. Nebráni sa ani veľmi citlivým témami, ktoré súvisia s jej bojom s rakovinou. Paliatívna liečba, s ktorou sa začína v pokročilom štádiu rakoviny, k tomu patrí tiež.

+10 fotiek

Anna Julie Slováčková

​Liečba rakoviny chemoterapiou spôsobila Aničke Slováčkovej okrem iného aj to, že prišla o vlasy. Posledné roky bola blondínkou, čo jej aj veľmi pristalo. Pred pár dňami sa ale ukázala na jej instagramovom profile s parochňou nápadné pripomínajúcou účes jej mamy Dagmar Patrasovej. "Skúsila som si na hlavu nasadiť tentokrát hnedú parochňu. Dlhú. A úplne ma to vrátilo do minulosti, keď som mávala dlhé hnedé vlasy," uviedla. Pridala aj spomienky na sladkých osemnásť rokov. "To bol tiež pekný kolotoč. Ale kto to mal v dospievaní inak, že? Ak mi niekedy znovu narastú vlasy, tak pri tých hnedých nejaký čas zostanem. Pretože to je viac Julie," zverila sa Anička, ktorej druhé meno je Julie.

Skúšanie parochní je tá zábavnejšia časť počas Aničkinej liečby rakoviny chemoterapiou, ak sa na tom vôbec dá hľadať niečo veselé. Ešte náročnejšie na psychiku sa ale ukázalo byť podstúpenie paliatívnej liečby. Na Instagrame Anička zdieľala fotku, kde vidieť v jej očiach slzy. "Myslím si, že sa jej každý zľakne, hneď ako mu ju lekári odporučia… Ale návšteva nemusí nutne znamenať to najhoršie. Naopak. Mne osobne táto skúsenosť šialene veľmi pomohla a upokojila ma. Pomohla mi utriediť si priority, dať si veci do poriadku, ale tiež mi ukázala, ako treba o chorobe hovoriť s mojimi blízkymi alebo to, že byť autentická má svoj zmysel, a to, že mi nie je dobre, nie je slabosť," vysvetlila pre Blesk svoje vnímanie paliatívnej starostlivosti, ktorú mnohí vnímajú už "len" ako podporu pacientovi, keď všetko ostatné zlyhá.

Anička má kopu plánov:

Ako v roku 2002 definovala Svetová zdravotnícka organizácia paliatívnu starostlivosť, je to prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života pacientov a ich rodín zoči-voči život ohrozujúcemu ochoreniu tak, že včas identifikuje a neodkladne diagnostikuje a lieči bolesť a iné fyzické, psychosociálne a duchovné problémy a tým predchádza utrpeniu alebo ho zmierňuje. Zahŕňa zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom, rehabilitáciu, ošetrovateľskú, psychologickú, liečebnú aj duchovnú starostlivosť a sociálne poradenstvo. Život pacienta môže byť nielen kvalitnejší, ale aj dlhší. Dobrou správou je, že v Aničkinom prípade to nie je jediná liečba a naďalej bojuje s rakovinou aj chemoterapiou a inými zbraňami. "Naozaj sa nie je čoho báť, a ak vám lekár niečo o paliatívnej staroslitovosti nadhodí - nebojte sa to skúsiť. A pamätajte, že sa každý deň môžu všetky naše cesty meniť. To, čo sa dnes zdá ako jasne čiernobiela cesta, tak zajtra môže mať stovky iných odtieňov. Tým sa ja vždy upokojujem," múdro zhrnula Anička.