Hrdina musí byť iný než ostatní

Rozhovor so scenáristkou filmu Jánošík. Pravdivá história Evou Borušovičovou, a to nielen o Jánošíkovi

Film je hotový, kniha so scenárom vytlačená, dve premiéry (poľská a slovenská) za sebou. Je pre teba týmto Jánošík vybavený? Je ešte niečo, čo zostalo z tvojej strany nedopovedané, neurobené? Niečo, čo Jánošíkovi, keď už si sa v jeho živote toľko babrala, máš pocit, že dlžíš?

Asi mu už nedlžím nič. Už sa mi s ním dokonca ani nesníva, čo sa mi kedysi snívalo. Niektoré veci sú nakrútené trochu inak, než som si predstavovala, ale to sú jednotlivosti, duch toho filmu asi funguje tak, ako má. Ja osobne sa teším na štvordielny seriál, lebo v ňom bude takmer všetko, čo som napísala, aj také tie milé odbočky, aj čosi o ďalších zbojníkoch, aj také akoby ľahšie scény, bude to trochu farebnejšie.

Pri propagácii filmu sa často opakovalo, že si sa s Jánošíkom stretla prvýkrát v knižnici ako dieťa a odvtedy ťa to držalo až do absolvovania scenáristiky, ktorú si ukončila práve týmto filmovým scenárom. Prečo práve Jánošík? Veď si určite do knižnice chodila aj inokedy a narazila aj na iné interesantné postavy našej histórie a mytológie, nie?

Samozrejme, že som narazila. Napríklad aj Winnetou ma vtedy veľmi zaujímal, ale tam som nemala pocit, že je niečo nedopovedané. Jánošík možno súvisí s tým, že v čase, keď som začala o ňom zbierať materiál, som aj ja sama riešila svoje vlastné osobné otázky týkajúce sa vzťahu k svojmu národu, k svojim koreňom, k tomu, s čím sa chcem a s čím nechcem identifikovať, riešila som to, kde sú hranice mojej slobody a čo všetko potrebujem pre to, aby som mala pocit, že voľne dýcham, v čom všetkom nástojím na vlastných morálnych zásadách a kedy sú mi dobré aj tie všeobecne platné. Neviem, či je toto odpoveďou na tvoju otázku.

Ako veľmi by bol Jánošík iný, ak by si ho aj režírovala? Mala si ambíciu urobiť z neho autorský film?

Jasné, že by bol iný, ale tým sa už nezaoberám, to som uzavrela v okamihu, keď som sa rozhodla zveriť ho Agnieszke, pretože som cítila, že mne a tomu scenáru rozumie a vedela som, že je zárukou, že film sa zrealizuje. Mala som predsa len menej skúseností a menšie meno, ak by film aj vznikol v mojej réžii, musel by byť skromnejší.

Keď už sme pri ambíciách urobiť autorský film, ako to je, máš niečo také vôbec v pláne? Veď ani pre filmy, ktoré si režírovala, si nepísala scenáre ty, resp. len ty.

Mám ambíciu urobiť autorský film, ale na druhej strane pociťujem potrebu o téme s niekým hovoriť, takže mi často vyhovuje písať s niekým, lebo človek jednak nie je pri práci taký osamelý a jednak máš hneď spätnú väzbu. Lebo písať pol roka, rok, dva roky niečo, čo ani nemôžeš dať hocikomu prečítať, lebo scenár vyžaduje od svojho čitateľa isté sebazaprenie a zároveň vedieť, že sa to možno nikdy nezrealizuje, alebo zrealizuje úplne inak, a byť na tento pocit úplne sám – to je ťažká scenáristická karma.

Chápeme. Doteraz si vždy písala a robila so ženami. Máš niečo proti mužom? Myslím pracovne.

Ja by som strašne rada písala niečo s nejakým mužom, stále čakám, že sa taký niekde vynorí, s ktorým budem mať to povestné podobné naladenie a niečo spolu napíšeme. Tá spolupráca asi nebude mať v sebe uvoľnenosť, ktorá tam je, keď píšem s Babčou alebo so Soňou (Barborou Kardošovou a Soňou B. Karvayovou, pozn. redakcie), keď sa fakt dá písať hocikde a v hocičom, ale bude mať iste iné bonusy. Ja som si kedysi počítala, s koľkými ľuďmi som niečo spoluautorsky robila, a myslím, že ich bolo 16, takže som asi dosť flexibilná.

Nedávno si mi spomínala aj ďalšie dve či tri témy, ktoré som, samozrejme, okamžite zabudla, že máš v pláne spracovať. Tie ťa zaujali čím? A čo s nimi plánuješ robiť?

Zaujíma ma ešte povstanie, štúrovci a Štefánik, ale nemám s nimi zatiaľ žiadne konkrétne plány. Je tu totiž nebezpečenstvo, že pri tempe, akým som postupovala pri Jánošíkovi – od nápadu po premiéru ubehlo nechutne veľa rokov – by som sa konca svojho snaženia nemusela dožiť.

Štefánik mi je celkom jasný, že ťa priťahuje, ale Štúrovci? Ďalšia pravdivá história? Rada by si ich zbavila tej urputnej bezpohlavnosti, ktorou sú v školských osnovách zošnurovaní?

Hej, hej, cítim za tým šuchotaním krinolín a navoskovaných fúzov akési tajomstvo, chápeš, niečo mi tam od základu nesedí.

Dokončenie rozhovoru, kde sa dozviete aj to, či Jánošík nebol len obyčajný zlodej a vrah a či sa dostal do neba, si môžete prečítať v INLANDE TU.