Recenzia Nehanebných bastardov: Osem židov, nacistova smrť.

Film má adeptov na Oscara

Najprv poďme rozdať Oscarov®, dvoch.

Prvého za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe, lebo toho keď nedostane nemecký herec Christoph Waltz za úlohu nacistického über vyšetrovateľa Hansa Landu, s definitívnou platnosťou sa rozhodnem, že žijeme v umelo riadenom Matrixe. Landov výkon je z tých, ktoré definujú aktuálnu tvár filmového herectva. Čosi ako Marlon Brando v prvom Kmotrovi, či Kevin Kline v Rybke menom Wanda. Neuveriteľné, ak by to človek nevidel na vlastné oči, nepochopiteľné, ak nad tým skúša premýšľať.

Druhý by mal ísť Tarantinovi za najlepší pôvodný scenár, hoci jedného už má. Nehanební bastardi totiž stoja na slove, konkrétne na dialógoch, ktoré majster vkladá do úst svojim postavám. Sú famózne. Bastardi trvajú dve a pol hodiny, keď sa nerozpráva pätnásť minút, je to veľa. Bastardi sú vyslovene utáraný film, ale ani za mak to neprekáža. Vety zaťažené významom a vety zaťažené zmyslom, striedajú sa, tie druhé pripravujú pôdu tým prvým. 

Landa príde na mliečnu farmu hľadať ukrytých Židov, pôsobí strašidelne, ozdobený nacistickými insígniami, v dlhom čiernom kabáte, farmár sa bojí a divák s ním. Začne hovoriť, viac oznamuje, menej sa pýta, robí všetko preto, aby prelomil ľady a strachu nás zbavil. Chvíľku to trvá, ale v momente, keď sa mu to podarí a ľady sa roztopia, prehadzuje výhybku, začne sa viac pýtať a menej oznamovať a sme v loji. Strach je okamžite späť, len už nie sme pripravení, a tak sa rozsypeme presne ako ten nešťastný farmár, ktorý tých Židov pod barákom bonzne a ešte má dobrý pocit, že sa komusi zveril.

Nádhera, fantastické umenie slova v najčírejšej podobe, dobre zahraté, jasnačka, ale ak by to bola hlušina, nikto z toho drámu nevykreše. Preto Oscara za scenár Tarantinovi, bez debaty.

To ostatné je akoby podružné, ale to preto, že Tarantino vie, vie viac, ako ktorýkoľvek z jeho divákov a väčšina jeho režisérskych kolegov, a tak sa môže hrať. Nakrúti dokonalý film.

Nehanební Bastardi rozprávajú príbeh o elitnej židovskej jednotke, ktorá je vyslaná za línie, do tyla nepriateľa, aby medzi nacistami rozsievala strach. Ako? Zabíjaním, či, aby sme boli presnejší, surovým vraždením nacistických vojakov, ktorých zavraždiť nestačí, najprv ich treba oskalpovať. Vedúci jednotky je totiž aj Indián, Apač, a ku skalpovaniu má folklórny vzťah. Sú dobrí, práca ich baví, takže ak príde na nadčasy, nerobia prieky, hlavne ak sa vyskytne možnosť ukončiť druhú svetovú vojnu predčasne, tým najrozumnejším spôsobom.

Udeje sa to v kine, lebo kinematografia je posledný umelecký druh, ktorý ešte má nielen hodnotu, ale aj váhu.

Paráda!

Dokončenie recenzie od filmového publicistu Juraja Malíčka nájdete v INLANDE TU.