Ondrej Šulaj: Pracoval som s režisérom, ktorý je jedným z najtalentovanejších

Ondrej Šulaj prezradil joj.sk o svojej tvorbe, spolupráci s režisérmi a o svojich plánoch do budúcnosti..

"Pracoval som s režisérom, ktorý je jedným z najtalentovanejších slovenských režisérov. A ktorý, podľa mňa, je už tri roky v projekte s českou televíziou a je z toho pomerne unavený a vyprahlý. Škoda, pretože už 4 roky nenakrútil hraný film a hraných režisérov nemáme na Slovensku až tak veľa," hovorí O. Šulaj.

"Prvýkrát ma oslovil Šulík ešte v roku 1989. Odchytil ma a povedal, že chce, aby sme spolu urobili film. Nemali sme vôbec predstavu o tom, čo by to mohlo byť. A tak sa začala naša spolupráca na filme Neha," smeje sa pri spomienke na začiatky dlhoročnej spolupráce s Martinom Šulíkom, vynikajúcim slovenským režisérom a Šulajovým priateľom. Táto spolupráca, ako ďalej rozpráva vo VIDEU, pozostávala z neustáleho kontaktu medzi oboma tvorcami, stretávania sa, preberania dialógov, scén a situácií.

Tomáš Farkaš

"Počas práce na scenári pre Nehu sme začali paralelne pracovať aj na filme Všetko, čo mám rád. Tento film mám zo všetkých najradšej. Jediné, čo sme si spisovali, boli veci, ktoré máme radi, pekne postupne na papier... východ slnka, slanina, detská hračka, mama, otec, Dežo Ursíny, Rudo Sloboda..."

Podľa vlastných slov by toto veľa scenáristov na Slovensku nedokázalo. "Vždy som písal scenár s režisérmi. Ten sme dovtedy analyzovali, preberali, kým sme ho obaja, režisér aj ja, necítili rovnako. Nesúhlasím s vyhlásením Juraja Herza. Ten povedal - ´dobrý scenárista je mŕtvy scenárista´."

"O sebe viem, že na čo ja potrebujem dve strany papiera, vyjadrí Ondrej dvoma vetami," povedal raz o spolupráci so Šulajom Juraj Nvota (Muzika, na ktorej obaja spolupracovali, si odniesla 9 Národných filmových cien Slnko v sieti, medzi nimi tiež za najlepší scenár).

YouTube.com

Ocenený film Muzika by však nebol vznikol, keby sa po vyše desiatich rokoch Šulaj na naliehanie Petra Pišťanka, autora literárnej predlohy, nerozhodol, že knihu prepracuje do filmového scenára. "Pišťankov text bol výsostne literárny. V knihe sú postavy zvyčajne v rukách autora, robí si s nimi, čo chce. Ale vo filme musia žiť vlastným životom," vysvetľuje svoju počiatočnú nevôľu. Napokon však zmenil svoj názor, k čomu prispelo aj zistenie, kto bude film režírovať. "Bola to pre mňa dvojitá výzva," usmieva sa Šulaj (viac o výzve i Šulajových pohnútkach sa dozviete vo VIDEU).

Muzika je zatiaľ posledný film, na ktorom zanecháva jeden z najvýznamnejších scenáristov na Slovensku, Ondrej Šulaj svoj rukopis. Ďalej sa podpísal pod také poklady slovenského filmu ako Správca skanzenu Štefana Uhera, Sokoliar Tomáš Václava Vorlíčka, Pavilón šeliem Dušana Trančíka, Tichá radosť Dušana Hanáka, Čert vie prečo Romana Vávru a samozrejme už vyššie spomenuté filmy Martina Šulíka ako Neha, Všetko, čo mám rád, Orbis Pictus a Záhrada, kde na scenári spolupracovala trojica autorov Šulaj-Šulík-Leščák, a za ktorý získali v roku 1995 Českého leva od Českej filmovej a televíznej akadémie.

Jeho skúsenosti však nie sú určené len scenáristickými mantinelmi. Šulaj má za sebou dramaturgické pôsobenie v slovenských divadlách. Vyskúšal si tiež režisérsku stoličku pri televíznych inscenáciách – Na Bukvovom dvore, Ako sa Vinco zaťal. A práve pre svoje adaptácie literárnych diel a vlastných pôvodných scenárov pre film, televíziu a divadlo si vyslúžil pomenovanie "trojdomý autor".

YouTube.com

Napokon treba spomenúť ešte jeden dôležitý, prelomový bod v Šulajovej tvorbe a kariére filmového scenáristu. Film Pomocník (režisér Zoro Záhon) sa stal vôbec prvým Šulajovým realizovaným celovečerným scenárom. "Môj debut," spomína pyšne. "Ale veľmi mi pomohli dramaturgovia, Tibor Vichta, v tom čase môj učiteľ na škole, a spisovateľ Rudolf Sloboda. Ich zásluhou som sa vrátil po mnohých rokoch k filmu." (Po smrti Ela Havettu sa Šulaj od filmu odklonil).

O 90. rokoch, kedy vrcholila kríza slovenského filmu na jednej strane hovorí: "Viem, že to bola kríza, ale pre mňa to bolo najtvorivejšie obdobie. Vtedy totiž začala moja spolupráca s Martinom Šulíkom." Na druhej strane krízu našej národnej kinematografie zhodnotil Šulaj takto:

"Keď sme teda so Šulíkom písali v týchto rokoch svoje filmy, tak to bola zvláštna situácia. Vznikal jeden, dva filmy ročne, napríklad naša Záhrada a to bolo všetko, nič viac okolo toho filmu nebolo. To nebola dobrá situácia, keď kinematografia funguje len v takýchto náhodných a izolovaných prejavoch. Potrebuje mať zázemie ako napríklad v Čechách, kde Akadémia vyberá z 25-28 filmov, ktoré má k dispozícii, z toho dva, tri ju oslovia. Toto u nás chýba."

YouTube.com

"Tieto náhodné filmy spôsobovali. že sa slovenská kinematografia umŕtvovala. Teraz sa to už troška prelamuje. Vzniká aj osem filmov za rok. Keď idem na ne do kina, niektoré ani nedopozerám, niektoré ma sklamú, iné potešia. To nevadí. Na širšom priestore môžu vznikať filmy výraznejšej kvality, môžu sa rozvrstvovať aj generačne. Veď na Slovensku máme kvalitných dokumentaristov, napríklad Peter Kerekeš, mladý Šulík, Marko Škop, Juraj Lehotský... Keď vznikol na Slovensku tak jeden, dva filmy, tak sa niektorí z režisérov ani neodvážili vstúpiť do hraného filmu. Teraz už mnohí začínajú nad tým uvažovať."

A dodáva: "To, že sa situácia zlepšuje, ale neznamená, že už budú vznikať len dobré filmy." A čo plánuje tento vôbec prvý rektor ocenený v Čechách Výročnou cenou Asociácie českých filmových klubov?

"V týchto mesiacoch sa rieši ešte stav Divadelnej fakulty VŠMU. Ja by som sa chcel už viac venovať scenáristike a škole už dať pokoj, nech nastúpi nová generácia a nech si to robia podľa vlastných predstáv," hovorí o svojich plánoch do budúcnosti dvakrát za sebou zvolený rektor filmovej školy, v ktorej dejinách bol vôbec prvým rektorom z filmárskeho prostredia.

Pozrite si VIDEÁ, kde Ondrej Šulaj prezrádza zákulisnú spoluprácu s Martinom Šulíkom a vysvetľuje, prečo bola práca na filme Muzika preňho dvojitou výzvou.