Chytilová si prevezme Zlatú kameru

S tmavými okuliarmi prišla na Art Film V. Chytilová

"Bola som z toho vedľa, pretože nie som kameraman a po druhé, je to sem veľa kilometrov," povedala s úsmevom na margo ocenenia. Chytilová si dnes zaspomínala aj na svoje prvé skúsenosti s filmom, keď hľadali dvorné dámy pre film Císarov pekár a pekárov cisár.

"Tak som tam obstála. Potom som jazdila na zájazdy, menila som podnájmy, byty, milencov, manželov," prezradila zo svojho života, pričom vysvetlila, že herečkou sa nestala kvôli svojej hanblivosti.

"Nerada sa predvádzam, ale keď musím, tak čo už," dodala. Taktiež priznala, že problém bol aj v tom, že ako herečka bola nebezpečná. "Ja som to pri skúškach brala vážne. Mali sme sa pobiť a ja som skutočne niekomu vytrhala vlasy," povedala.

Ako ďalej prezradila, za kamerou už nebezpečná nebola, avšak veľakrát "zvozila" štáb napríklad za to, že zabudli na natáčanie zobrať správnu parochňu, či tašku, ktorú mali mať.

"Musela som všetko kontrolovať. Všetko závisí na kontrole a pretože svet je taký, že nie je kontrolovaný, tak je to takýto "prúser"," povedala s úsmevom, pričom podotkla, že je na čase, aby začali vládnuť vo svete ženy, pretože sú šetrnejšie.

Na margo problémov s ktorými sa stretla v minulom režime, poznamenala: "Ja som nemala problémy s mocou, to moc mala problémy so mnou," pričom podľa jej slov nemali radi, keď sa stále na niečo pýtala. "Ja som chcela vedieť, prečo niečo nemôžete, prečo niečo musíte."

"Ja fakt už nechcem pracovať, ale vždy, keď sa dotknem nejakého problému, tak mi to nedá," odpovedala dnes na otázku, či ešte aj v súčasnosti pracuje na nejakom filme, pričom vysvetlila, že mala spolupracovať na projekte o Božene Němcovej.

Pre finančné problémy sa na ňom ale v súčasnosti nepokračuje. Zároveň vyslovila poľutovanie nad tým, že kultúra je dnes na poslednom mieste. Podľa jej slov je dôvodom to, že vládnu nekultúrni ľudia. "A ešte k tomu aj muži," dodala.

Česká filmárka Věra Chytilová pôsobí na filmovej scéne už asi polstoročie. Na svojom konte má kultové snímky ako Pasti, pasti, pastičky, či Dědictví aneb Kurvahošigutntag. Dnes je ikonou európskej kinematografie a vo svojich filmoch neustále hľadá odpovede na nové otázky.

Osobitný a nekonvenčný pohľad nekompromisnej českej režisérky a scenáristky mnohých pohoršuje, ale zároveň jej priniesol aj množstvo ocenení. Od roku 1992 je napríklad nositeľkou francúzskeho vyznamenania Rytier umenia a literatúry.

V roku 1998 si prevzala od prezidenta Václava Havla Medailu za zásluhy. Na filmovom festivale v Karlových Varoch jej zase udelili Zlatý krištáľový glóbus za dlhoročný prínos svetovej kinematografii. Je tiež držiteľkou Českého leva za umelecký prínos českému filmu.