Vždy som dúfal, že Hanu Schmitzovú bude hrať Kate Winslet...

Jedinečný rozhovor s Bernhardom Schlinkom

Jedinečný rozhovor s Bernhardom Schlinkom, autorom aj do slovenčiny preloženého sugestívneho románu Predčítač, ktorého filmová podoba (The Reader) siaha na najvyššie filmárske méty.

Je film nakrútený tak, ako ste si ho predstavovali?

Film som si nepredstavoval. Mám vlastnú predstavu a film ju nemôže reprodukovať. Autor, ktorý očakáva, že film bude reprodukovať jeho predstavu, nesmie predávať práva. Môže len očakávať, že dobrý režisér nájde pre príbeh a tému knihy nejakú novú dobrú predstavu.

Podarilo sa to Stephenovi Daldrymu?

Spolu so scenáristom Davidom Hareom zachovali príbeh a tému knihy. Neurobil film o holokauste, o čo by sa bol mohol pokúsiť pomocou retrospektívnych záberov, ale o zapletení sa povojnovej generácie do previnenia vojnovej generácie.

A obrazové stvárnenie?

Atmosféra 50. rokov, koexistencia istoty i neistoty mladého Michaela Berga a neohrozenosti, nechápavosti a bezcitnosti Hany Schmitzovej, intenzita a nemota ich lásky, vonkajšia a vnútorná dramatickosť súdneho pojednávania – Stephen Daldry pre to našiel silné obrazy. A silné obsadenie.

Koho ste si priali vidieť v roli Hany Schmitzovej?

Vždy som dúfal, že Hanu Schmitzovú bude hrať Kate Winslet. A zapôsobila na mňa výrazová bohatosť a dôraznosť, s ktorou hrá David Kross, a tiež Ralph Fiennes, Bruno Ganz a Lena Olin.

Zúčastnili ste sa nejakým spôsobom aj na filmovaní?

Stephen Daldry, David Hare a ja sme sa veľa rozprávali. Niekedy moje podnety zohľadnili, a niekedy nie – tak to chodí. Boli to dobré rozhovory.

Je sfilmovanie pre vás vrcholom úspechov, ktoré román zaznamenal? Alebo sa vyskytli iné momenty, situácie či reakcie, ktoré pre vás boli rozhodujúcejšie?

Film nesporne patrí k vrcholným momentom, asi ako keď sa kniha ocitla pred rokmi na prvom mieste v rebríčku bestsellerov New York Times. Teší ma momentálny veľký záujem o moju knihu, je to čítanie pre mladších i starších, ženy a mužov, intelektuálov a praktikov, ľudí s najrozličnejším vzdelaním a z najrozličnejších krajín, ľudí, ktorí čítajú veľa alebo málo.

K úžasným momentom patria aj listy, v ktorých mi niekto píše, že on vlastne nečíta, ale niekto mu knihu odporučil, on ju začal čítať a už nemohol pustiť z ruky. Moja matka, Švajčiarka a rodená demokratka, ma ako dieťa učila, že keď chce niekto v demokracii niečo povedať, mal by to povedať tak, aby tomu rozumeli všetci. Viem, že to pre umenie neplatí. Ale teším sa, že som aspoň do určitej miery napísal demokratickú knihu.

Už niekoľko mesiacov zažívajú boom americké filmy, ktorých predmetom je nacizmus alebo holokaust, napr. Valkyrie, The Boy in the Striped Pyjamas, Miracle at St.Anna. Akú rolu zohráva Predčítač v tomto reťazci filmov?

Dovoľte mi ešte raz zdôrazniť: Predčítač nie je kniha o nacizme alebo holokauste. Je to kniha o správaní sa povojnovej generácie k vojnovej generácii, o zapletení sa povojnovej generácie do previnenia vojnovej generácie, o zapletení sa do previnenia vôbec.

Na otázku, prečo sa americké filmy práve teraz tak intenzívne zaoberajú treťou ríšou a holokaustom, dala Joyce Hackett, americká spisovateľka, múdru odpoveď: Po morálne rozpoltených rokoch vládnutia Georgea Busha nastáva veľká potreba morálnej jednoznačnosti, jasných, silných obrazov dobra a zla. Predčítač sa ani nehodí do tohto reťazca amerických filmov do tej miery, do akej tam ide o morálne problémy, napätia a konflikty.

Podarilo sa podľa vášho názoru vo filme vyvážiť rovinu zábavy a citového vypätia, čo je v tomto prípade nutné?

Počúvam stále znova od divákov, že film ich uchvátil, dotkol sa ich a zamestnal ich mysle – myslím, že to poukazuje na vydarené vyváženie týchto rovín.

Obávali ste sa, či film opätovne neotvorí otázky okolo chybnej interpretácie obrazu „dobrého nacistu“?

Neporozumenia, ktoré sa týkajú knihy, sa, ako ináč, týkajú aj filmu.

Predčítač je veľmi nemecká kniha. Mohol jej význam pochopiť a zrealizovať americký hollywoodsky tím?

Stephen Daldry a David Hare sú Angličania, tím bol americký, anglický a nemecký a film sa nakrúcal v Nemecku. Okrem toho je kniha nemecká, ale nie výhradne. Láska, ostych, lži, vina, zapletenie sa, spravodlivosť – to sú všeobecné témy.

Existuje nejaký konkrétny dôvod, prečo ste práva na film predali americkej filmovej spoločnosti? Vedeli by ste si predstaviť aj nemeckú produkčnú spoločnosť, nemeckého režiséra a scenáristu?

Keď sa predávali viac ako pred desiatimi rokmi práva na film, nemecký film nebol ešte tým, čím je dnes. Chcel som, aby film zasiahol medzinárodné obecenstvo.

Aké bolo nakrúcanie? V jednej scéne vás celkom nakrátko možno zazrieť...

Veľmi nakrátko – sotva som sám seba spoznal. Bol som pri nakrúcaní iba jeden deň – veľa čakania, veľa trpezlivosti, tie isté scény znova a znova, subtílne modifikácie, dobrá nálada z prítomnej intenzity a kreativity, od režiséra až po vodiča. Bolo to zábavné.

Ktorá scéna z filmu je vaša najobľúbenejšia?

Nemám žiadnu najobľúbenejšiu scénu, zatiaľ nie. Možno si nejakú nájdem, keď budem vidieť film ešte raz.

Viete si predstaviť, že raz vy sám napíšete scenár?

Raz som jeden napísal na film do televízie o 13. auguste. Ale potom režiséra, s ktorým som pracoval, nahradili iným režisérom, ktorý si chcel scenár napísať sám. V súčasnosti píšem scenár na sfilmovanie knihy Návrat (knižné vydanie SLOVART, 2007) s Nicom Hofmannom ako producentom a Janom Schutteom ako režisérom. Páči sa mi, keď môžem sám sedieť za písacím stolom a písať, niekedy mám však rád aj spoluprácu – a túto spoluprácu obzvlášť.

Dlhší čas chcel režírovať a napísať scenár Anthony Minghella. Zmenil sa výrazne koncept filmu kvôli jeho výmene za Stephena Daldryho a Davida Hareho?

Anthony Minghella bol až do jeho nešťastnej smrti jedným z producentov Predčítača, so Stephanom Daldrym a Davidom Hareom diskutoval o svojich koncepčných zámeroch.

Ako by ste opísali konflikt, ktorý človek prežíva pri pozorovaní postavy Hany?

Dúfam, že je to konflikt, ktorý v knihe prežíva Michael Berg a Hana Schmitz, konflikt, ktorý prežila povojnová generácia s vojnovou generáciou: náklonnosť a zdesenie, príťažlivosť a odpudivosť, pochopenie a odsúdenie.

Je situácia dnešnej mladej generácie iná ako situácia druhej generácie?

Tretia generácia je už sotva, a štvrtá už vôbec nie, zapletená do previnenia vojnovej generácie. Pretože toto zapletenie predpokladá, že osobne poznáte niekoho, kto sa na zločinoch zúčastnil, či už ako páchateľ, osnovateľ, pomocník, pozorovateľ alebo pasívny účastník, a osobne zažil napätie medzi náklonnosťou a odpudivosťou, porozumením a odsudzovaním, no nemohol to uspokojivo vyriešiť.

Ovplyvnia vás pri písaní skúsenosti a zážitky spojené so sfilmovaním?

Domnievam sa , že všetko, čo zakúsim a zažijem, ma ovplyvňuje.

Ďalšie knihy a projekty?

Píšem práve poviedky a pracujem na scenári ku knihe Návrat. Uvažujem aj nad ďalším románom... či z toho bude projekt, to sa ešte ukáže.

Interview s Bernhardom Schlinkom od Petry Lorenzovej pre Diogenes Verlag, 20. 1. 2009