Česká režisérka Věra Chytilová oslavuje 80 rokov

Od začiatku kariéry ju sprevádza povesť energického tvorcu, volajú ju aj "večná" rebelka

Rodáčka z Ostravy študovala pôvodne architektúru. Pred kamerou sa objavila v malej úlohe vo filme Císařův pekař a Pekařův císař. Za kamerou začínala na Barrandove ako asistentka réžie a pomocná režisérka. V roku 1962 absolvovala štúdium réžie na pražskej FAMU v ročníku, ktorý viedol Otakar Vávra a z ktorého sa sformoval tvorivý základ tzv. "novej vlny". Od začiatku kariéry ju sprevádza povesť energického tvorcu, volajú ju aj "večná" rebelka.

Věra Chytilová debutovala dokumentom Pytel blech a podieľala sa na poviedkovom filme Perličky na dně (1965). Režírovala okolo 40 celovečerných hraných filmov a dokumentov, na ďalších desiatkach sa podieľala ako autorka námetu a scenáristka.

K najznámejším dielam patria O něčem jiném (1963) s olympijskou víťazkou v gymnastike Evou Bosákovou v jednej z hlavných úloh, ďalej Sedmikrásky (1966), Hra o jablko (1976), Panelstory (1979), Šašek a královna (1987), Kopytem sem, kopytem tam (1988), Dědictví aneb Kurvahošigutntag (1992), (Vyhnání z ráje 2001), Hezké chvilky bez záruky (2006); z dokumentov Chytilová versus Forman (1981), Praha-neklidné srdce Evropy (1984), Vzlety a pády (2000).     

Dominantnou témou jej filmov je nerovnovážny vzťah medzi mužmi a ženami. Túto tému rozvíja napríklad aj jej posledné filmové dielo, dokumentárny film Potížistky, ktorý predstavila v apríli 2008 na Febiofeste v Košiciach.

Spoluautorkou filmu Potížistky je Zdenka Ulmannová, jedna zo zakladateliek čisto ženskej politickej strany Rovnosť šancí, ktorá sa snaží presadzovať rovnaké práva a možnosti pre ženy v porovnaní s mužmi.

V 90. rokoch sa Věra Chytilová angažovala v politickom a verejnom živote, bola členkou pražského mestského zastupiteľstva.

Je členkou Európskej filmovej akadémie, držiteľkou niekoľkých cien vrátane francúzskeho Rádu za umenie a literatúru, Českého leva za dlhoročný umelecký prínos českému filmu či štátnej medaily Za zásluhy a viacerých zahraničných ocenení. V roku 1993 o nej natočila Irena Pavlásková dokument v rámci cyklu GEN.

Je druhýkrát vydatá a z druhého manželstva má Chytilová dcéru a syna. Tereza Kučerová je výtvarníčka a herečka, Štěpán Kučera kameraman.