Nikdy nepriznala, že propagovala nacizmus - Leni Riefenstahl

Nemecká režisérka Leni Riefenstahl zomrela pred piatimi rokmi

Narodila sa 22. augusta 1902 v Berlíne. Bola tanečnicou, ale keď jej úraz znemožnil pokračovať v kariére, stala sa herečkou. Úspešne vystupovala v tzv. horských filmoch, ktoré boli u nemeckého publika veľmi obľúbené (Svätá hora - 1926, Veľký skok - 1927, Biele peklo z Piz Palü - 1929, Búrky nad Mont Blancom - 1930, Biele opojenie - 1931). Jej ambíciám to ale nestačilo a túžila po vlastnej réžii.

V roku 1932 nakrútila drámu z prostredia Dolomitov Modré svetlo, kde hrala i hlavnú úlohu. Podľa kritiky ide o jej asi najkrajší film, ktorý dodnes nestratil svoj nadčasový pôvab. Vtedy sa však už Leni Riefenstahl netajila svojím kladným vzťahom k nacizmu. Neskôr uviedla, že keď po prvý raz počula rečniť Adolfa Hitlera bola "ako ochromená. Pôsobil na mňa fascinujúco".

Pod týmto dojmom mu napísala obdivný list a on ju pozval k sebe. Keďže mnoho iných nemeckých umelcov nacizmus odmietalo, pozornosť známej filmárky mu lichotila. Už onedlho preto dostala ponuku nakrútiť o Hitlerovi dokument. Neskôr sa to zmenilo na film o ríšskom zjazde NSDAP v Norimbergu. Mal názov Víťazstvo viery (1933) a po ňom, z ďalšieho zjazdu, nasledoval Triumf vôle (1935), ktorý sa hodnotí ako jeden z najdokonalejších propagandistických filmov v celých dejinách kinematografie.

Leni Riefenstahl v ňom majstrovsky dokázala využiť kameru i strih a z nacistických pohlavárov "vytvorila" nadľudí, ktorí pôsobia akoby jediní dokázali doviesť Nemecko do šťastnej budúcnosti. Aj ďalší film Deň slobody (1935) bol zo zjazdu strany - tentoraz s dôrazom na silu armády, ktorá sa práve začala rýchlo rozširovať a modernizovať. Vrcholom dokumentárnej tvorby Leni Riefenstahl sú filmy Oslava krásy a Prehliadka národov (1938), ktoré vznikli počas berlínskej olympiády v roku 1936.

Ich cieľom bolo ukázať Nemecko ako štát priateľský s celým svetom a zároveň predstaviť jedinečnosť "nordickej" rasy, s jej (údajnou) zvláštnou fyzickou krásou a silou. Za maximálnej podpory nacistickej strany mohla Leni Riefenstahl nakrúcať počas olympiády na všetkých štadiónoch, kde chcela a ako dlho chcela a spolupracovať s tými najlepšími kameramanmi.

Získala obrovské množstvo filmového materiálu, ktorý strihala a upravovala celé dva roky. Výsledkom boli filmy, ktorých vizuálna zložka je dodnes výnimočná a emocionálne silná vo svojej oslave krásy ľudského tela a jeho športových možností. No zároveň sú to filmy jednoznačne oslavujúce Adolfa Hitlera a ideológiu nacizmu.

Keď v septembri 1939 napadlo nemecké vojsko Poľsko, Leni Riefenstahl chcela o jeho víťaznom postupe nakrútiť dokument. Stačilo ale, aby videla prvú popravu civilistov a okamžite sa vrátila do Berlína. Nafilmovala ešte vstup Hitlera do obsadeného Gdanska, no potom sa už sústredila na hraný film Nížina, kde vytvorila aj hlavnú úlohu. Do distribúcie sa dostal až v roku 1954, ale žiadny úspech nemal. Kritika poukazovala na "realizačný patetizmus", málo objavnú tému i na to, že jej herectvo už nezodpovedá požiadavkám nových čias.

Američania Leni Riefenstahl po skončení 2. svetovej vojny okamžite zatkli. Absolvovala niekoľko súdov, ale pretože jej nedokázali priamu účasť na vojnových zločinoch, napokon ju prepustili. Od tých čias už nenakrútila žiadny nový film. Sama bola presvedčená, že dôvodom je jej minulosť. Fakty ale svedčia o tom, že jej projekty boli nerealizovateľné.

Nedokázala si totiž uvedomiť, že už žije v inej dobe, nemá už nijaké osobité postavenie a musí rešpektovať rovnaké podmienky ako iní režiséri. Postupom času sa preto preorientovala na fotografiu a v 60. rokoch mali veľký úspech jej snímky o ľuďoch zo sudánskej dediny Tadora. Neskôr, už vo vysokom veku, sa venovala potápaniu a podmorskej fotografii.

Leni Riefenstahl bola raz vydatá (1944 - 1947) a nemala deti. Zomrela 8. septembra 2003 vo veku 101 rokov. Až do konca života nepriznala, že svojím dielom patrila k najlepším propagátorom nacistickej ríše. Vždy tvrdila, že jej išlo "iba" o čistý film.