Tá, ktorú miloval Goebbels - Lída Baarová

Česká herečka Lída Baarová by v nedeľu oslávila 94. narodeniny

Narodila sa 7. septembra 1914 v Prahe ako Ludmila Babková. V šestnástich rokoch začala študovať herectvo na Štátnom konzervatóriu. Už o rok ale školu opustila. Vytvorila totiž hlavnú postavu vo filmovej komédii Kariéra Pavla Čamrdy (1931) a keďže mala veľký úspech a nové ponuky sa jej len hrnuli, dala radšej prednosť filmu. Zároveň si zmenila priezvisko na lepšie znejúce "Baarová" - podľa rodinného priateľa spisovateľa J. Š. Baara.

Spočiatku vystupovala v málo náročných filmoch, kde bol rozhodujúci jej pôvabný zjav (Obrácení Ferdyše Pištory - 1931, Funebrák, Růžové kombiné, Lelíček ve službách Sherlocka Holmese - 1932, Madla z cihelny, Okénko, Její lékař - 1933, Zlatá Kateřina, Pokušení pani Antonie, Grandhotel Nevada, Dokud máš maminku - 1934). Vďaka nim sa ale stala prvou hviezdou českého filmu a rýchlo si ju všimli i v Nemecku. V roku 1935 nakrútila v Berlíne úspešnú Barkarolu a do roku 1938 jej pribudli ďalšie tituly (Muž cez palubu, Zradca, Zlomené krídla, Medziaktie, Hazardér, Netopier, Legenda lásky).

V tomto období začala zároveň v Čechách hrať už postavy, v ktorých mohla lepšie využiť svoje herecké schopnosti (Švadlenka - 1936, Lidé na kře, Panenství - 1937, Ohnivé léto - 1939). Lída Baarová bola natoľko úspešná, že v roku 1937 dostala ponuku od najväčšej hollywoodskej spoločnosti MGM na sedemročnú zmluvu. Odmietla, pretože nechcela ísť do neistoty a vo svojej autobiografii neskôr napísala, že to pokladá "za najväčšiu chybu svojho života".

V tomto období nadviazala aj intímny vzťah s nemeckým ministrom propagandy Josephom Goebbelsom, ktorý ju natoľko miloval, že plánoval rozvod. Nestalo sa tak len na priamy zásah Adolfa Hitlera, ktorý nechcel vo svojej vláde žiadny škandál. Navyše, Goebbelsova manželka patrila k jeho najvernejším stúpencom. Výsledkom bolo, že Lída Baarová musela v Nemecku okamžite prestať nakrúcať.

Vrátila sa preto do Prahy a vytvorila svoje najlepšie filmové úlohy (Dívka v modrém - 1939, Maskovaná milenka, Artur a Leontýna, Za tichých nocí - 1940, Paličova dcera, Turbina - 1941). Baarovej problémy kvôli Goebbelsovi však pokračovali i po obsadení Čiech Nemcami - až napokon dostala zákaz hrať aj na Barrandove. Východiskom sa ukázala ponuka z Talianska na film La Fornarina (1942), po ktorom v Ríme nasledovali aj ďalšie tituly (Jej cesta - 1943, Ešte žiť, Mňa neoklameš - 1944).

Po skončení 2. svetovej vojny Lídu Baarovú okamžite zatkli a obvinili z velezrady. Prepustená bola v roku 1946, no až o dva roky neskôr ju súd zbavil všetkých obvinení s tým, že "jej styky s nacistami neboli v dobe priameho ohrozenia republiky". Zároveň ale dostala celoživotný zákaz pôsobiť ako herečka. Lída Baarová mala vtedy už za sebou i veľkú rodinnú drámu. Keď kvôli nej vypočúvali na polícii matku, tá dostala mŕtvicu a zomrela. Mladšia sestra, tiež herečka (vystupovala ako Zorka Janů) spáchala samovraždu a otec prišiel krátko predtým o nohu.

V roku 1947 sa Lída Baarová vydala za herca Jana Kopeckého a s ním na jar roku 1948 tajne prešla hranice do Rakúska. Znovu začala hrať v talianskych filmoch - najvýznamnejší boli Felliniho Darmošľapi (1953). Neskôr pribudlo i Španielsko a v Rakúsku a Nemecku sa zasa uplatnila ako divadelná herečka. Bývala v Salzburgu a po rozvode s Janom Kopeckým žila s miestnym lekárom Kurtom Lundwallom, ktorého si vzala v roku 1969.

Po jeho smrti sa utiahla do úplného ústrania. V tomto období, spolu s Josefom Škvoreckým, napísala autobiografiu Útěky (1983), ktorú neskôr prepracovala pod názvom Života sladké hořkosti (1991, 1992, 1998, 2005). Po novembri 1989 niekoľkokrát navštívila Prahu. V spolupráci s ňou vznikli dokumenty Vstaň a jdi dál (1990), Sladké hořkosti Lídy Baarovej (1995), Život herečky Lídy Baarovej v pohledu Otakara Vávry (1995) z dokumentárneho cyklu GENUS Českej televízie a Hitlerove ženy (2001).

Lída Baarová zomrela 27. októbra 2000 a je pochovaná v Prahe v rodinnej hrobke.