Dušan Hanák oslávi sedemdesiatku

Hanákova tvorba v minulosti často dráždila oficiálne miesta a niekoľko filmov režiséra, ktorý v nedeľu 27. apríla oslávi 70. narodeniny, skončilo v trezore.

Režisér a scenárista Dušan Hanák patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej kinematografie.

Jeho sláva dávno prekročila hranice vlasti a mnoho z jeho hraných či dokumentárnych filmov získalo nejaké medzinárodné ocenenie. Hanákova tvorba v minulosti často dráždila oficiálne miesta a niekoľko filmov režiséra, ktorý v nedeľu 27. apríla oslávi 70. narodeniny, skončilo v trezore.

filmsk.sk

Autor mnohých dokumentov, ale i hraných filmov, pútal už od svojich začiatkov pozornosť špecifickým rukopisom, v ktorom uplatňoval obrazovú symboliku, surrealistické motívy a metafory. Pre širšiu verejnosť sú niektoré jeho diela ťažšie stráviteľné, výberom tém však vždy dokázal zaujať. Jeho dominantou bol život ľudí na okraji spoločnosti.

Na jeho ďalšiu snímku filmoví fanúšikovia však čakajú už viac ako desať rokov. Hanák sa v súčasnosti venuje hlavne fotografovaniu, písaniu a pedagogickej práci.

Bratislavský rodák Hanák pracoval po maturite rok v opravovni stavebných strojov a po vojenskej službe i ako baník, preto, aby si zlepšil kádrový posudok. Práca v bani mu vraj pomohla pri prijímacích skúškach na pražskú FAMU: "Prišiel som na FAMU s čiernymi kruhmi pod očami a členovia komisie sa ma spýtali, či naozaj pracujem pod zemou. Odpovedal som 'áno, tisíc metrov'. Možno ich zaujali i moje postrehy zo života a prijali ma."

sfd.sfu.sk

Fakultu skončil v roku 1965, pričom už počas štúdií nakrútil pre bratislavskú televíziu krátky film Zádumčivosť (1963), v scenáristickej spolupráci s Milanom Peškom krátke snímky Alcron (1963) a Šest otázek pro Jana Wericha (1965). Po návrate na Slovensko režíroval v rokoch 1965-72 pre tamojšie štúdio krátkych filmov a televíziu niekoľko dokumentárnych filmov podľa vlastných námetov a scenárov - okrem iného Učenie (1965), Prišiel k nám Old Shatterhand (1966), Omša (1967).

Od roku 1968 pracoval v Štúdiu hraných filmov v Bratislave a i vo svojej početnej hranej tvorbe uplatňoval dokumentaristické postupy. Debutoval psychologicko-spoločenskou drámou 322 (1969), štúdiou muža stredného veku umierajúceho na rakovinu, ktorá získala Veľkú cenu na festivale v Mannheime. Nasledoval netradičný poetický príbeh Ružové sny (1976) o láske poštára Jakuba a cigánskej dievčiny Johanky.

Z dokumentov mala najväčší ohlas snímka Obrazy starého sveta (1972). Je to umelecký pohľad na starých ľudí z hôr a samôt, ku ktorému Hanáka inšpirovali fotografie Martina Martinčeka. Taktiež táto snímka zaujala festivalové poroty, o čom svedčí Alcan Price Montreal, Veľká cena MFF z Mníchova a Cena asociácie americkej filmovej kritiky Los Angeles. Totalitný režim však tento film spolu so snímkou 322 "ocenil" uložením do trezoru. A rovnako dopadol tiež film Ja milujem, ty miluješ (1980), za ktorý Hanák získal na MFF v Berlíne Strieborného medveďa za réžiu.

K ďalším oceneným dielam Hanáka patrí napríklad Tichá radosť (1985), ktorý získal Veľkú cenu na MFF v San Remu a Súkromné životy (1990), ktoré dostali Zvláštnu cenu poroty na MFF v Štrasburgu. Jeho zatiaľ posledná celovečerná snímka, dokument Papierové hlavy (1995), je mrazivým svedectvom o novodobých dejinách československého štátu posledných 50 rokov. Pre nezhody s producentom a zdravotné problémy nedokončil film Intolerancia - Policajný štát, ktorý mal byť akýmsi voľným pokračovaním Papierových hláv.

sfd.sfu.sk

"V posledných rokoch sa venujem výuke mladých filmárov a dramaturgii niektorých filmov mojich absolventov na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Občas ma napadne, že by som ešte niečo natočil. Mám svoje plány, ale taktiež zdravotné problémy. Neznášam boje, ktoré súvisia so zháňaním peňazí pre film a o miesto na slnku vo svete producentov. Na Slovensku bohužiaľ stále trvá situácia, že je pre film treba vynaložiť veľké množstvo energie, aby sa človek k práci dostal, bez toho, aby musel robiť kompromisy. A k podobnému postoju, aký mám, vediem i žiakov. Okrem toho dávam dohromady už svoju druhú knihu fotografií," odpovedal Hanák minulý rok na otázku, čo práve robí.

Tento rok prevezme spolu s Jurajom Jakubiskom cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii na MFF v Karlových Varoch.