Jakubisko sa vyžíva v imaginácii, popieraní konvencií i folklóre

Slovenský rodák Juraj Jakubisko je osobnosťou, ktorá domácu filmovú tvorbu výrazne vytvára už od 60. rokov minulého storočia.

Slovenský rodák Juraj Jakubisko je osobnosťou, ktorá domácu filmovú tvorbu výrazne vytvára už od 60. rokov minulého storočia.

Má za sebou slávne snímky, ako napríklad Tisícročná včela či Nejasná správa o konci sveta. Jedným z najväčších stredoeurópskych projektov je jeho veľkofilm Bathory, ktorého premiéra je naplánovaná na leto. Režisér so silným vizuálnym cítením, ktorý sa 30. apríla dožíva 70 rokov, bude ocenený za svoj prínos na Medzinárodnom festivale filmu v Karlových Varoch.

Film o šľachtičnej Alžbete Bátoriovej začal Jakubisko natáčať v európskej koprodukcii a s medzinárodným obsadením na konci roka 2005. Dokončil ho minulý rok, avšak uvedenie filmu do kín bolo už niekoľkokrát odložené. Ako producentka sa na nakrúcaní s veľkolepou historickou výpravou a rozpočtom niekoľko sto miliónov korún podieľala režisérova manželka, herečka Deana Horváthová. Film sprevádzajú smoliarske okamihy: ukradnutá kópia a následné vydieranie či už zamietnutý návrh na konkurz firmy Jakubiskových.

"Nechcel som urobiť o čachtickej pani príbeh, ktorý ju zbaví titulu najväčšej vrahyne všetkých čias v Guinnessovej knihe rekordov. Nikto nevie, ako to vlastne bolo. Historici sa prú o to, či Alžbeta bola obeťou mocensko-politicko-majetkových intríg alebo skutočne len chorou ženou." povedal o svojich zámeroch režisér, ktorý od roku 1993 žije v Prahe-Hodkovičkách. O uhorskej grófke vzniklo za štyri storočia viacero legiend a mýtov, ktoré z nej urobili kontroverznú postavu.

Jakubisko, ktorého diela magnetizujú poetikou, bláznivosťou i bizarnosťou, je prezývaný "Fellini Východu". Za štyri desiatky rokov trvajúcej kariéry si vyslúžil viacero ocenení - titul najlepší slovenský režisér 20. storočia či Českého leva za dlhoročný umelecký prínos kinematografii. Prvú cenu získal absolvent pražskej FAMU už za svoj celovečerný debut (Kristove roky) na festivale v Mannheime v roku 1967. Za Nejasnú správu o konci sveta (1997) si odniesol ocenenie zo San Diega.

Filmy Zbehovia a pútnici, Vtáčkovia, siroty a blázni a Do videnia v pekle, priatelia, ktoré nasledovali v rýchlom slede, normalizátori zakázali. Jakubisko, ktorý chcel byť pôvodne výtvarníkom a kameramanom, potom mohol točiť len dokumenty. Na plátna kín sa vrátil až v roku 1979 filmom Postav dom, zasaď strom. Potom prišla slávna Tisícročná včela (1983), filmová rozprávka Perinbaba (s hviezdnou Giuliettou Masinovou), seriál Pehavý Max a strašidlá a Sedím na konári a je mi dobre.

Z posledných rokov si potom diváci pamätajú snímky Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý či kritikou nie príliš dobre prijaté Post coitum (s Francom Nerom). Historický thriller Bathory je Jakubiskovým 15. celovečerným dielom. V roku 2004 vzdal tvorcovi hold Londýn, kde sa v Britskom filmovom inštitúte uskutočnila veľká retrospektíva jeho filmov. O dva roky neskôr tam o Jakubiskovi vyšla čiernobiela publikácia, ktorá sa venuje interpretáciám jeho filmov a biografii.

Jakubisko pochádza z malej východoslovenskej dedinky Kojšov. Miesto jeho narodenia malo bezpochyby významný vplyv na jeho umelecký štýl. Ešte v čase jeho dospievania tam boli živé zvyky a štýl predchádzajúcich stáročí. Dedinské motívy a folklór sa objavujú azda v každom režisérovom filme. Či už majú podobu znázorneného rituálu, úryvku ľudovej piesne či detailu na kostýme. Pred réžiou na pražskej FAMU vyštudoval ešte fotografiu na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave.

Režisér, ktorý sa venuje i práci na divadelných doskách (nedávno napríklad opera Krútňava v Slovenskom národnom divadle), len nerád dáva dole z hlavy svoj povestný a šťastie vraj nosiaci klobúk. Je ženatý po druhý krát. Z manželstva s temperamentnou Deanou, ktoré trvá už 20 rokov, sa narodil syn Jorik.

Z predchádzajúceho vzťahu má ešte dcéru Janette.