Snehulienka sa vracia s každou detskou generáciou

V záplave filmov, ktoré v posledných rokoch pravidelne prichádzajú do kín po celom svete, sa takmer každý mesiac objaví snímok, pri ktorom natáčaní sa tvorcovia nemuseli starať o líčenie či kostýmy.

V záplave filmov, ktoré v posledných rokoch pravidelne prichádzajú do kín po celom svete, sa takmer každý mesiac objaví snímok, pri ktorom natáčaní sa tvorcovia nemuseli starať o líčenie či kostýmy. Stačil dobrý nápad, k tomu nadaný výtvarník, pár hercov v štúdiu a potom tiež - okrem peňazí samozrejme - kopu času. Výroba animovaného filmu totiž nie je ani dnes, 70 rokov po premiére legendárnej Snehulienky a siedmich trpaslíkov z dielne Walta Disneyho, práve rýchla.

Spracovanie klasickej rozprávky bratov Grimmovcov sa do kín v Spojených štátoch dostalo 21. decembra 1937. Disneymu trvalo celé štyri roky, než príbeh o princeznej prenasledovanej zlou macochou previedol z knihy na filmové plátno. Musel sa vysporiadať s kritikou a pochybovači, ktorí tvrdili, že animácia sa hodí len pre krátke filmy a celovečerný film bude prepadák. Záujem divákov ale nakoniec prekonal i Disneyho najsmelejšie očakávania. Film, ktorý miesto plánovaných 250.000 dolárov stál nakoniec 1,5 milióna, zarobil krátko po svojom uvedení v USA osem miliónov dolárov.

Veľké úspechy slávila rozprávka o Snehulienke tiež za oceánom; bola jedným z prvých snímkov, ktoré boli opatrené kvalitným dabingom. V Československu ju mohli diváci poprvýkrát vidieť 16. septembra 1938 v kine Aleš (dnes dlhé roky zavretá Alfa) na Václavskom námestí a premietala sa tu nepretržite 13 týždňov - najskôr ale v originálnom znení. Vďaka úspechu sa pripravilo české znenie, na ktorom sa podieľal i shakespearovský prekladateľ E. A. Saudek. Väčšina divákov ale dnes Snehulienku a trpaslíkov pozná v českom podaní z verzie, ktorú v roku 1969 režíroval známy dabingový odborník K. M. Walló.

Disneymu sa teda vyplatila starostlivá príprava i zdĺhavé natáčanie, na ktorom sa podieľalo 570 kresliarov. Najviac práce si dali tvorcovia so siedmimi trpaslíkmi - každý z nich mal vlastnú osobnosť, podčiarknutú naviac nezameniteľnými pohybmi, aby si ich diváci neplietli. Tí českí ale majú trocha smolu. Kvôli dvom verziám dabingu má väčšina trpaslíkov dve mená a len málokto je schopný dať dokopy správnu sedmičku. Maličkému Šmudlovi a Kejchalovi meno zostalo, Prófa sa ale stal Doktorem, Rejpal Brumlou, Stydlín Stydlíkem, Štístko Hoplou a Dřímal Klimbou.

Snehulienka a sedem trpaslíkov je dodnes jedným z Disneyho najpopulárnejších filmov, aj keď od tej doby sa na plátnach kín objavili slon Dumbo, srnka Bambi a rada ďalších animovaných snímkov. Štúdio si bolo ceny princezny dobre vedomé: už v roku 1944 Snehulienku znovu uviedlo do kín, aby si vylepšilo rozpočet. Od tej doby sa film objavuje v kinách (a neskôr na videu a DVD) celkom pravidelne tak, ako dorastajú ďalší a ďalší malí diváci - každých päť až osem rokov. Mimo "okna" pre uvedenie je ale Snehulienka nedostupná a v bežnej televízii ju asi nikto nikdy neuvidí.

Snehulienka síce nebola úplne prvý celovečerný animovaný film, už o 20 rokov skôr natočil kreslenú satiru EL Apostol (Apoštol) argentínsky režisér Quirino Cristiani, až ona ale dala impulz ku vzniku ďalších kreslených snímkov. Disneyho film si tiež vyslúžil prvé dva "animované" Oscary - za hudbu a zvláštnu cenu za novátorský prístup. Potom ale trvalo dlhé desaťročia, než si členovia americkej filmovej akadémie animovaného filmu znovu všimli. Až v roku 1992 získala disneyovka Kráska a zviera nomináciu za najlepší film.

Zlom prišiel v druhej polovici 90. rokov, takmer súčasne s nástupom počítačovej animácie. V roku 1996 si zvláštnu cenu odniesli tvorcovia prvého na počítači vytvoreného filmu Toy Story - Príbeh hračiek. Od roku 2002 sa tak udeľuje zvláštny Oscar pre celovečerné animované filmy, prvý z nich dostal tiež digitálne vytvorený Sherk. Stranou ale nezostali ani klasickou cestou natáčané filmy, pred dvoma rokmi uspel napríklad Nick Park a jeho bábkový Wallace & Gromit: Prokletí králíkodlaka.