V kinách Zlatý vek Kráľovnej Alžbety i Beowulfa

Štvrtok 22. novembra prinesie do slovenských kín päť filmových noviniek. Filmoví fanúšikovia sa môžu tešiť na filmové pokračovanie osudov Kráľovnej Alžbety - film Kráľovná Alžbeta: Zlatý vek v réžii Shekhara Kapura.

Štvrtok 22. novembra prinesie do slovenských kín päť filmových noviniek. Filmoví fanúšikovia sa môžu tešiť na filmové pokračovanie osudov Kráľovnej Alžbety - film Kráľovná Alžbeta: Zlatý vek v réžii Shekhara Kapura. Okrem nej kiná uvedú dobrodružné fantasy Beowulf, vojnovú drámu Diablova Dielňa, tínedžerskú hudobnú drámu Breakout a do filmových klubov pribudne český film Záviš, kníže pornofolku pod vlivem Griffithovy Intolerance a Tatiho Prázdnin pana Hulota aneb Vznik a zánik Československa (1918 - 1992).

Kým film Kráľovná Alžbeta (1998) sledoval nástup mladučkej Alžbety na anglický trón, Zlatý vek mapuje vrcholné obdobie jej vlády v druhej polovici šestnásteho storočia.

Protestantská kráľovná Alžbeta (Cate Blanchett) je tŕňom v oku prevažne katolíckej Európe na čele so španielskym kráľom Filipom II. (Jordi Molla), v tom čase najmocnejším svetovým panovníkom. Bezpečne sa ale nemôže cítiť ani doma v Anglicku, kde jej pokoj nedoprajú intrigujúci katolíci podporovaní škótskou kráľovnou Máriou Stuartovnou (Samantha Morton). Jej radcovia na čele so Sirom Francisom Walsinghamom (Geoffrey Rush) jej navyše neustále pripomínajú otázku nástupníctva, ktorú by ako nezadaná "Panenská" kráľovná mala nutne riešiť. Všetkých urodzených uchádzačov o jej ruku ale strčí hravo do vrecka okúzľujúci moreplavec Walter Raleigh (Clive Owen), s ktorým je ale akýkoľvek oficiálny vzťah úplne nemysliteľný.

Toto všetko vyústi do série udalostí, na ktorých konci sa bude musieť postaviť do čela svojich vojsk, aby bojovala o bytie a nebytie slobodného Anglicka proti oveľa silnejšiemu nepriateľovi v jednej z najslávnejších námorných bitiek v dejinách.

Dobrodružné fantasy Beowulf v réžii Roberta Zemeckisa vzniklo za pomoci technológie performance capture, ktorú režisér použil aj vo svojom predchádzajúcom filme Polárny Expres (2004). Príbeh vychádza z najstaršej po anglicky písanej legendy, ktorú pre veľké plátno adaptoval jeden z najčítanejších súčasných autorov Neil Gaiman v spolupráci s Rogerom Avarym. Hlavné úlohy "stvárnili" Ray Winstone, Anthony Hopkins, John Malkovich, Robin Wright Penn a Angelina Jolie.

Rakúsko-nemecká vojnová dráma Diablova Dielňa v réžii Stefana Ruzowitzkého je skutočným príbehom o najväčšej falšovateľskej operácii v histórii. Salomon "Sally"Sorowitsch (Karl Markovics) je kráľom falšovateľov. Žije si bohémsky medzi kartami, alkoholom a ženami v nacistickom Berlíne. Jeho šťastie sa obráti, keď ho zatkne policajný inšpektor Friedrich Herzog (Devid Striesow). Okamžite ho odvezú do koncentračného tábora v Mauthausene. Salmon však preukáže zaujímavé schopnosti a tak ho prevezú do tábora v Sachsenhausene. Znovu sa stretáva s Herzogom, ktorý tam je na tajnej misii.

Salmona a skupinu profesionálov nútia tlačiť falošné zahraničné bankovky. Celý tím vrátane Adolfa Burgera (August Diehl) za ich služby ubytujú v luxusných barákoch. Kým Salmon spolupracuje, Adolf odmieta používať svoju zručnosť pre profit Nacistov a pokúša sa vymyslieť plán, ako Operáciu Bernhard's zastaviť. Salomon tak čelí morálnej dileme. Musí sa rozhodnúť, či jeho činy, ktoré môžu predĺžiť vojnu a riskovať životy jeho spoluväzňov, sú v konečnom dôsledku správne.

Švajčiarska hudobná dráma Breakout "o živote predmestských gangov, o cti, priateľstve a láske, je predovšetkým príbehom mladíka a jeho úteku z mizerného života pomocou hudby a tanca". V centre diania autorskej snímky Mika Eschmanna je Nia, ktorého životom sú priatelia, hudba a breakdance. Všetko sa ale zmení, keď sa jeho najlepší priateľ Pulpo ťažko zraní pri bitke s konkurenčným gangom. Nia totiž musí čeliť obvineniu polície, že Pulpa zbil on.

Do ponuky filmových klubov pribudne od štvrtka český film Záviš, kníže pornofolku pod vlivem Griffithovy Intolerance a Tatiho Prázdnin pana Hulota aneb Vznik a zánik Československa (1918 - 1992). Dokumentárna esej Karla Vachka "sa v rôznych často bizarných situáciách snaží hľadať hranice medzi autentickými a neautentickými existenciami. Je výpravou po stopách trojnohého psa, na ceste českým dneškom a československou minulosťou."